Minulú zimu sa „ťažko“ pracovalo v Osvetovom dome Bélu Kálmánfiho v Číve. V rámci programu Národného osvetového ústavu s názvom „Znovu šijeme a pestujeme tradície“ tu založili šikovné čívske ženy výšivkársky krúžok.

Vďaka podpore ústavu sa vedúcou krúžku stala umelecká remeselníčka Zuzana Vonsiková. Pomáhala nielen pri osvojovaní nových techník a stehov, ale učila aj techniku tých starých.

Dvanásť mladších a starších žien bolo naozaj dobrými žiačkami. Stretávali sa každý štvrtok v čitárni knižnice a ukazovali si navzájom, ako postúpili, ako obmieňali nové techniky a aké krásy vytvorili za týždeň.

Ažúrovali, „šubrikovali“ a podobné čudá vytvárali. Vyšili prekrásne obrusy a návlečky s bielym vyšívaním, ktoré sa naučili od vedúcej krúžku.

Pred niekoľkými desaťročiami ženy v podpilíšskom Číve nosievali čepce ako súčasť každodenného oblečenia. Každá žena z nich mala viac kusov, okrem každodenne noseného čepca mala niekoľko sviatočných, ktoré boli vyšité farebnejšou, hodvábnou stuhou, ale aj korálikmi a inou ozdobou, ktoré mali pre ňu veľkú hodnotu. V súčasnosti je čoraz viac znovu v móde tradičný ľudový kroj, na obecných oslavách si ho obliekajú stále viacerí. Mnohí si dávajú zhotoviť sviatočné oblečenie, ženy spolu s čepcom. Techniku šitia čepca však pozná v obci už iba jedna obyvateľka, preto sa členky výšivkárskeho krúžku rozhodli, že sa naučia vyšívať čepce.

Z. Vonsiková rekonštruovala nakreslený strih na základe muzeálnych kusov a učiteľka na dôchodku, vedúca pávieho krúžku Rozália Keleczová ponúkla členkám skupiny svoju zbierku vzorov, ktorú zostavila na základe vzorov chýrnej výšivkárky čepcov Marky Nagyovej. Ženy si vyberali spomedzi týchto vzoriek, ktoré boli jedna krajšia ako druhá, na základe nich pripravili vlastné čepce. Najprv pripravili pre seba kus s korálikovou výšivkou, ale už počas práce sa zrodil v hlave každej z nich návrh na ďalší kus, ktorý ozdobili zamatovou stužkou. Horúčkovito pracovali každý večer od jesene a nevedeli sa dočkať štvrtkového popoludnia, keď ukázali, ako postúpili v práci. Teraz, keď už prišla jar a spolu s ňou aj práce v záhradách, členky skupiny budú mať menej času na ručné práce. Preto sa rozhodli, že pravidelné stretnutia odložia na jeseň, ale už teraz majú v hlave plno plánov a tešia sa na začiatok „výšivkárskej sezóny“. Výsledky jesennej a zimnej tvorivej dielne predstavili v rámci výstavy aj čívskemu obecenstvu.

Výstavná sieň – ktorá je zároveň čitárňou knižnice a viacmesačným domovom stretnutí výšivkárok – sa naplnila do posledného miesta členmi rodín a priateľmi. Pri tejto príležitosti členky slovenského pávieho krúžku zaspievali niekoľko miestnych slovenských ľudových piesní a aj škôlkari sa predstavili s krátkym programom.

Starostka obce Bernadett Kosztková Rokolyová vo svojom príhovore zdôraznila potrebu zachovávania tradícií, ako aj lásku k umeniu a nabádala prítomných, aby nasledovali príklad členiek výšivkárskeho krúžku. Po nej sa ujala slova metodická referentka kancelárie Národného osvetového ústavu v Komáromsko-ostrihomskej župe Eva Hornyák-Pálmaiová, ktorá predstavila celoštátny program organizovaný a dotovaný ústavom a jeho ciele. Z. Vonsiková s dojatím hovorila o práci v uplynulých mesiacov, o spoločne strávených popoludniach a večeroch. Ako povedala, zvlášť ju teší, že sa zrodila komunita a za dlhé mesiace ostala v skoro pôvodnej zostave.

Po otváracom ceremoniáli každý účastník dostal pamätnú listinu a program pávieho krúžku uzatvoril oficiálnu časť. Hostia sa mohli pokochať nielen v práci čívskych žien, ale aj vo výšivkách spod Zoboru. Výšivkárky ostali ešte spolu, aby spoločne oslávili dosiahnutý úspech. S krásami vytvorenými v podpilíšskom Číve sa mohli oboznámiť aj návštevníci výstavy v Baji a Császáre.

K. Čapuchová (ef)

Foto: Erzsébet Erdélyiová