Dôstojné oslavy zakladateľov mestskej časti – s pomocou zo Slovenska

Vedeli ste, že zakladateľmi XIII. obvodu boli Slováci? Keď nie, tak sa nemusíte za to hanbiť, podobne sú na tom viacerí. Ba, Slováci sa neuvádzajú ani v reprezentatívnych publikáciách tejto mestskej časti, hoci pomenovania ulíc a niektorých častí obvodu človeka navádzajú k jednoznačnej účasti Slovákov na jej založení.

Myšlienka priviesť plť do XIII. obvodu Budapešti sa zrodila pred viac ako desiatimi rokmi v hlave predsedníčky tamojšej slovenskej samosprávy Zuzany Hollósyovej. Keď trochu pátrala, zistila, že najviac pltníkov prišlo do obvodu z Liptova a z Oravy a tak sa aj ona – spolu s poslancami slovenského voleného zboru a poslancami Slovenskej samosprávy Budapešti – vybrala na Slovensko, aby sa poinformovala, ako by sa dala zvečniť spomienka na pltníkov. Vtedy dostali do daru maketu plte, ktorú predsedníčka darovala ďalej starostovi mestskej časti Józsefovi Tóthovi, aby sa nezabudlo, že ešte si majú čo povedať o týchto statočných predkoch.

Potom prešli roky, každý sa uberal iným smerom, Slovenská samospráva XIII. obvodu ďalej pátrala po Slovákoch v mestskej časti a pritom natrafila na významných dejateľov tak budapeštianskeho, ako aj celoslovenského rázu. Slovom, pltníci sa dostali trochu do úzadia, hoci keď nič iné, aspoň názov ulice – Pltnícka –, ktorá sa nachádza blízko Dunaja a nasvedčuje tomu, že bola pomenovaná po týchto remeselníkoch, chceli uviesť aj v slovenčine. Avšak po založení nového zboru v októbri minulého roka, sa jeho členovia rozhodli pokračovať v načatej práci a realizovať snahu predošlých zborov. O decembrovej návšteve predsedníčky a podpredsedníčky na Slovensku sme vás už na stránkach nášho týždenníka informovali. Vtedy sme sa dozvedeli, že obec Nižná na Orave daruje Slovákom plť v skutočnej veľkosti. Práve v tých dňoch vyšla aj publikácia Miestnohistorickej zbierky XIII. obvodu o národnostiach žijúcich v tejto mestskej časti a do nej zaradil autor – univerzitný docent Péter Róbert – rozsiahlu publikáciu o pltníkoch a o prínose Slovákov – zakladateľov. A práve on ich ako prvý uvádzal ako zakladateľov mestskej časti a práve on vyslovil myšlienku, že by si zaslúžili, aby mali pamätník. Môžeme teda povedať, že myšlienka sa zrodila nezávisle od seba v slovenskom volenom zbore a v práci výskumníka.

Veľkodušný dar neostal iba sľubom, a tak sme mohli usporiadať 14. mája Oslavu pltníctva, nad ktorou prevzal patronát starosta J. Tóth. Podujatie malo veľkú odozvu tak v radoch miestnych obyvateľov, ako aj v zastupiteľských zboroch a tak sme mohli privítať o. i. aj mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Budapešti Rastislava Káčera a riaditeľa Slovenského inštitútu Budapešti Gabriela Hushegyiho. Pamätnú tabuľu sme umiestnili na Pltníckej ulici. Pri tabuli sa prítomným prihovorila vicestarostka mestskej časti Kornélia Holopová Schrameková, ktorá pripomenula, že v XIII. obvode to bude tretia tabuľa pripomínajúca významných Slovákov – obyvateľov mestskej časti. „My Slováci sme národ skromný a veľmi málo pamätáme na svoju minulosť,” povedal predseda Matice slovenskej Marián Tkáč. „Myslím, verím a dúfam, že je tu čas, keď budeme na seba smerom dozadu a smerom dopredu hľadieť len v dobrom a priateľskom ovzduší. V histórii sú vždy aj stránky temné, nie pekné. Ale medzi Slovákmi a Maďarmi v podstate nikdy veľká vojna nebola,” dodal Tkáč.

Podľa slov predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí Igora Furdíka minulosť i prítomnosť Slovákov je natrvalo zasadená do „mimoriadne životodarného teritória, ktorému dominuje Dunaj.” Predsedníčka organizátorskej samosprávy Zuzana Hollósyová hovorila o tom, že našim predkom, prichádzajúcim do Pešti s úmyslom uživiť rodinu, určite ani na um neprišlo, že na ich príchod si budú spomínať občania Pešti aj o 200 rokov. „Táto ulica dostala pomenovanie po pltiach, ktoré sa tu v blízkosti zastavili na Dunaji, ktoré potom rozobrali a drevo použili pri rôznych stavbách, na lešeniach stavieb,“ pripomenula Z. Hollósyová a vyjadrila svoju vďaku obyvateľom domu na Pltníckej ulici č. 1 za to, že tam dovolili umiestniť pamätnú tabuľu.

„Aj táto slávnostná udalosť potvrdzuje, že Slováci žijúci na území Maďarska boli a sú celospoločenským prínosom pre celú tamojšiu societu. Na Slovensku sa na pltníčenie využívali skoro všetky toky väčších i menších riek, donedávna sa na pltiach intenzívne plavilo drevo po Váhu, Kysuci, Orave, na Hrone, Slanej a Poprade. História je úzko spätá aj s modernou výstavbou Budapešti. Spomeňme aspoň dve výrazné slovenské staviteľské osobnosti: J. N. Bobulu a M. Harminca. Stavbári zo Slovenska zanechali v 19. storočí pri výstavbe Pešti nezmazateľné stopy, ktoré pretrvávajú na dnešnom výzore hlavného mesta Maďarska. Aj dnes Slováci žijúci v Maďarsku sú nepochybne pozitívnym spoločenstvom, ktoré plní mnohoraké a nezastupiteľné funkcie,“ napísal vo svojom pozdravnom liste adresovanom organizátorom predseda Združenia nezávislých expertov pre otázky dejín a života zahraničných Slovákov Claude Baláž.

Vyvrcholením osláv bolo postavenie plte na Debrecínskom námestí. Plť budapeštianskym Slovákom darovala oravská obec Nižná. Krst plte v Budapešti spestril vystúpením folklórny súbor Oravan Senior, tiež z Nižnej. Starosta obce Jaroslav Rosina vyjadril svoju vďaku za to, že sa dodnes zachovala spomienka na oravských pltníkov. Treba dodať, že z Nižnej prišli nielen folkloristi, ale aj pltníci. Bez nich by sme mali iba kusiská dreva na Debrecínskom námestí, ale vďaka nim tam stojí plť – a hoci nie v ozajstnej veľkosti, ale trochu menšia, lebo tá skutočná - 18 metrov dlhá plť - by sa nebola zmestila na priestor, vyhradený na tento účel. Primátor mesta Liptovský Hrádok Branislav Tréger, s ktorým udržiavajú kontakty Slováci žijúci v Budapešti, hovoril o dôležitosti spolupráce a o tom, že touto slávnosťou sa upevňujú kontakty. Predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková si v príhovore spomenula na svoje študentské roky. „Vychodila som všetky naše školy, od základnej, až po gymnázium a potom som študovala aj v Bratislave, ale nikdy som nepočula o tom, žeby Slováci mali niečo spoločné s Budapešťou,“ povedala a dodala, že až po vzniku budapeštianskych samospráv, vrátane teritoriálneho zboru, sa začalo hovoriť o tom, aký veľký podiel mali Slováci na budovaní najväčšieho mesta strednej Európy v 19. storočí.

V kultúrnom programe spestrili krst plte originálnou pltníckou choreografiou členovia FS Oravan Senior so svojím vedúcim Jánom Homolom. Charakteristický tanečný obraz z Nižnej pri lúčení sa pltníkov s rodinami pred splavom plte po rieke Orava bol dojímavý. Mali sme pocit, akoby sme sa naozaj lúčili a išli na dlhú cestu.

Potom sme sa aj my presunuli trochu ďalej, aby sme sa zúčastnili na sympóziu Slovenskí pltníci v Pešti. Riaditeľka Výskumného ústavu CSSM Anna Kovácsová priblížila život Slovákov v 19. storočí v Pešti. Z jej prednášky Dobový obraz o Slovákoch v XIII. obvode sme sa dozvedeli o každodenných starostiach a radostiach budapeštianskych Slovákov.

„V 18. storočí sa aj v Peštianskej župe oslobodenej od Turkov objavili slovenské osady, odtiaľ sa mnohí vybrali hľadať šťastie do vzmáhajúceho sa Angyalföldu a v značnej miere sa tu usadzovali obyvatelia severných stolíc prichádzajúci na pltiach. Slovenskí pltníci boli dobre známi po celom Uhorsku. Tomuto remeslu sa venovali aj Maďari a Rusíni, no na zviazaných kmeňoch plaviacich sa po Dunaji a Tise bolo najčastejšie vidno „Tótov“ so širokými klobúkmi. Zo severných horských oblastí vozili do srdca krajiny drevo a rôzne výrobky. Na nábreží Dunaja v dnešnom XIII. obvode Budapešti sa onoho času vylodilo veľa pltí. S nákladom prichádzali zvyčajne dvaja pltníci, ale stávalo sa, že aj traja – štyria. Vylodili sa na hornom nábreží. Väčšina z nich sa nevrátila späť do hôr, ale zostala v Angyalfölde – niektorí dočasne, iní natrvalo. Oni budovali Budapešť a založili túto lokalitu. Pri stavbe domov v Angyalfölde väčšinou použili drevo z pltí,“ povedal vo svojej prednáške Péter Róbert.

„Písomné doklady o pltníctve na Orave pochádzajú zo začiatku 17. storočia. Ročne z Oravy odišlo 350 pltí. Zo záznamov z 18. storočia sa dozvedáme, že na pltiach sa z Oravy zvážal aj kameň na výstavbu Budapešti. Pltníci prevážali aj ľudí a to najmä študentov, ktorí sa za lacný peniaz zviezli až do Pešti,“ povedal o pltníctve na Orave Marek Reguly. Avšak najzaujímavejšia časť jeho prednášky bol dokument o živote pltníkov. Tento film dostala Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti a plánuje ho predstaviť aj širšej verejnosti.

Vyvrcholením sympózia bola prednáška bývalej riaditeľky Liptovského múzea v Ružomberku, viceprimátorky Liptovského Hrádku Ivety Zuskinovej, ktorá spomenula napríklad splav grófa Alojza Medňanského plťou „V roku 1822 sa vydal na dobrodružnú cestu plťou z Liptovského Hrádku celým Považím a svoje bohaté zážitky sprostredkoval v cestopise Malebná cesta dolu Váhom,“ povedala výskumníčka. „Hotové, tovarom naložené plte stáli pribité pri brehoch plťovísk a čakali na „let“. V starej pltníckej terminológii plte neplávali, ale leteli. Pltníci hovorievali: „keď sme leteli do Komárna“. Pltníci si uložili do kolíb na pltiach tanistry s potravinami a pracovné náradie, rozlúčili sa s blízkymi a čakali na povel faktora: „Odbíjaj“. A že kto bol faktor? To sme sa dozvedeli z prednášky P. Róberta, podľa ktorého faktor nevychodil viac škôl ako hociktorý iný dedinčan, ale bol skúsený pltník s dobrými organizačnými vlastnosťami.

Nuž, organizačné schopnosti boli potrebné aj pri zadovážení plte do hlavného mesta Maďarska a jej umiestnení. Ale pohľad na deti, ktoré sa okolo nej hrali na druhý deň ráno a ktoré sa s radosťou vypytovali členky slovenského voleného zboru, čo to je a ako sa to sem dostalo – je viac, než potešujúci. Na záver však musím dodať, že plť neostane navždy v parku na Debrecínskom námestí. Zatiaľ sa rysujú dve možnosti na jej zužitkovanie: z dreva bude ihrisko pre budapeštianskych slovenských školákov, ale prejavili o ňu záujem aj z vedenia Maďarského múzea vodného hospodárstva v Zebegényi, takže je možné, že ju nebude treba rozobrať a ešte dlho bude pripomínať predkov, ktorí sa pred 200 rokmi priplavili do Budapešti, aby sa podieľali na jej výstavbe a vzniku novej európskej metropoly. Nezabúdajú na nich ani slovenskí poslanci XIII. obvodu – o rok plánujú ďalšiu veľkolepú spomienku.

Eva Fábiánová

Foto: Imrich Fuhl, Ladislav Vallach, archív

Ďalšie fotografie nájdete TU.