Už dvadsať rokov kvitne v Békešskej Čabe vzácna ruža, ktorá ale nie je druh nejakého „zázračného“ kvetu. Je to Miešaný spevácky zbor s názvom Čabianska ružička, ktorý založili z iniciatívy spolupracovníčky Domu slovenskej kultúry (DSK) Alžbety Ančinovej v roku 1995 pedagogičky – slovenčinárky materských škôl mesta.

Pri príležitosti okrúhleho jubilea nedávno vydala Čabianska organizácia Slovákov (ČOS) - v rámci ktorej pracuje aj zbor - výročnú publikáciu, v ktorej okrem prehľadu dvadsaťročnej činnosti zboru sa našiel priestor aj pre osobné spomienky jednotlivých členov. Bulletin zostavili členka zboru Anna Korčoková Vargová a konateľka ČOS Hajnalka Krajčovičová.

V úvodných slovách sa A. K. Vargová ďakuje za všestrannú pomoc a inšpiráciu na vydanie brožúrky nebohej konateľke slovenskej organizácie mesta Anne Ištvánovej, pre ktorú bolo srdcovou záležitosťou, aj v prípade ostatných záujmových krúžkov a umeleckých telies DSK v Békešskej Čabe, aby mohli prezentovať kultúru čabianskych, resp. dolnozemských Slovákov v čo najširšom kruhu záujemcov.

V ďalšej časti publikácie podávajú redaktorky detailný popis histórie zboru. V prvom roku jeho pôsobenia stála na jeho čele Ildika Očovská, od roku 1996-2001 dirigentom spevokolu bol nositeľ Erkelovej a Weinerovej ceny Jozef Rázga, v rokoch 2002-2007 Péter Szák Kocsis a od roku 2008 zbor opäť vedie učiteľka spevu, znalkyňa dolnozemského slovenského folklóru I. Očovská.

Z prehľadu činnosti zboru čitateľ zistí, že cieľom týchto oduševnených spevákov je interpretácia nielen pôvodných ľudových piesní Slovákov v Maďarsku, ale aj spracovaných skladieb a upravených náboženských piesní (diela J. Valašťana Dolinského, J. Šutinského). Vo svojom repertoári majú i maďarské piesne a úspešne sa venujú aj prednesu kratších zborových a viachlasných cirkevných spevov.

Čabianska ružička počas svojho dvadsaťročného pôsobenia vystúpila v rôznych kútoch Maďarska, pochopiteľne predovšetkým v tých, kde žijú Slováci, ale jej program ocenili aj diváci viackrát na Slovensku, resp. v Českej republike, Francúzsku, Rumunsku, Srbsku, alebo na Ukrajine. V prvých rokoch spoločnej práce si speváci odniesli z rôznych kvalifikačných prehliadok (ZSM, KÓTA) bronzové a strieborné medaily, ku ktorým v posledných rokoch pribudli už aj zlaté.

Nasledujúca kapitola brožúrky patrí úryvkom z tlače o činnosti zboru, kde okrem mestských a župných tlačových orgánov sú uverejnené príspevky aj z nášho týždenníka. Popri článkoch v tlači je tu aj výber z osobných vyznaní jednotlivých členov, resp. z ich spomienok na nezabudnuteľné, spoločne strávené chvíle počas kultúrnych zájazdov a výletov. V ankete A. Korčokovej Vargovej na otázku: „Prečo chodím spievať do zboru Čabianska ružička?“, väčšina respondentov uviedla: pestovanie slovenských tradícií; radosť zo spievania; zdokonaľovanie sa v slovenčine; dobrý kolektív; rodinné, priateľské ovzdušie skúšok a vystúpení atď.

A čo je krédom tohto súdržného kolektívu do budúcnosti? Povedia nám to členovia zboru v poslednom odseku výročnej publikácie:

„Želáme si, aby naše piesne zneli zo srdca čo najdlhšie. Prajeme si, aby sa vo svete, ktorý stráca svoje hodnoty, naše duše naplnili spomienkami, zážitkami, piesňami a láskou, aby kronika „ružičky“ ďalej pokračovala...“

(csl)

Foto: HK-DSK