Za účasti Slovákov z Maďarska oslávili pätnáste výročie vzniku

Mesto Kolárovo, ležiace v Podunajskej nížine pri sútoku Váhu a Malého Dunaja, kým v roku 1967 nezískalo štatút mesta, bolo v bývalom Česko-Slovensku najväčšou dedinou s takmer 14 tisíckami obyvateľov. Ešte v časoch Uhorska bolo podobne ako Békešská Čaba najrozsiahlejšou obcou s chotárom, ktorý meral vyše 50 tisíc jutár obrábateľnej pôdy a obe obce boli vtedy svojím charakterom zaraďované medzi najväčšie európske dediny. V rámci medzištátnej dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom sa v roku 1947 do dovtedy takmer čisto Maďarmi obývaného Kolárova (vtedy Gúta) a z neho do čoskoro novovybudovanej Dediny Mládeže, z Maďarska presídlilo viac ako dvetisíc Slovákov. V najväčšom počte sem prišli Slováci z Poľného Berinčoka a Medeša. V menšom počte aj z iných miest békešskej, čanádskej a čongrádskej oblasti. Boli to prevažne roľníci a robotníci, ktorí po počiatočnom súkromnom podnikaní našli zamestnanie najmä v novovznikajúcich poľnohospodárskych družstvách.

Pred polstoročím, roku 1965 postihla takmer celý Žitný ostrov v histórii Slovenska najväčšia povodeň. Pretrhnutím jednej dunajskej hrádze táto nevídaná katastrofa v júni 1965 spôsobila na území Žitného ostrova obrovské škody. Zo svojich domov bolo evakuovaných 54 tisíc ľudí, zničených bolo 4 tisíc domov a 6 tisíc poškodených, 250 kilometrov ciest a 70 kilometrov železničných tratí bolo zaplavených a úroda bola zničená na výmere 94 tisíc hektárov. Aj napriek tomu, že 25. júna vybudovali záchranári okolo mesta pred valiacou sa vodou 12-kilometrovú hrádzu, tá po niekoľkých hodinách tento nápor vody nevydržala a nakoniec celé mesto bolo zaplavené. V samotnom Kolárove bolo zničených 768 domov a 1568 poškodených. Táto katastrofa zmenila mesto na nepoznanie a to popri škodách aj v jeho obnove a v terajšej modernej podobe. Päťdesiatročné výročie tejto udalosti si mesto pripomenie na spomienkovej slávnosti v júli.

Ešte predtým, na začiatku tohtoročného leta oslávil v Kolárove pätnáste výročie svojho založenia Spolok priateľov slovenskej kultúry. Ten vznikol v máji roku 2000 a do jeho čela si tunajší Slováci, pochádzajúci prevažne z Dolnej zeme, zvolili Jozefa Kubicu, Pavla Pilišiho, Máriu Stykovú a Margitu Selčániovú. Za svoj prvoradý cieľ si vytýčili rozvoj slovenskej kultúry na území mesta a okolia, oživovanie a zachovávanie tradičných zvykov, remesiel a celkovej hmotnej a duchovnej kultúry prinesenej z dolnozemského prostredia, vytváranie podmienok pre pozdvihnutie národného povedomia a tým zachovávania kultúrneho dedičstva svojich slovenských predkov. A to je v meste, kde žije popri Maďaroch aj 17,5 % Slovákov (2001), prepotrebné.

Kým na začiatku usporiadal spolok štyri podujatia, neskôr sa ročný plán činnosti ustálil na pravidelné mesačné podujatia, čím sa v meste v organizácii kultúrnospoločenských podujatí zaradil medzi najaktívnejšie organizácie. Zmienil sa o tom vo svojom vystúpení aj primátor mesta Árpád Horváth, ktorý okrem iného vyzdvihol aj to, že okrem toho, že členovia spolku pestujú, rozvíjajú a zachovávajú slovenskú kultúru, nikdy nechýbajú ani na akciách organizovaných mestom a ďalšími organizáciami a združeniami. Na svoje jubileum, ktoré sa konalo v rotunde Mestského kultúrneho strediska, sa jeho organizátori dobre pripravili. Medzi hosťami nechýbali ani delegácie Slovákov z Poľného Berinčoka a Veľkého Bánhedeša, ktorých si kolárovské rodiny rozdelili na ubytovanie. Už v podvečer slávnostného jubilejného podujatia hostia z Maďarska navštívili miestny Klub dôchodcov a Dom ľudových tradícií. V bohatom hlavnom programe, na ktorý pozvali okrem svojich členov aj ostatných obyvateľov Kolárova, sa predstavili v zaplnenej sále folklórne tanečno-spevácke detské súbory a súbory dospelých.

Slávnostný prejav o doterajšej činnosti a plánoch spolku predniesol jeho predseda Ondrej Litvai, ktorý je pokračovateľom doterajších predsedov, ktorými boli J. Kubica, M. Selčániová, Anna Tóthová, Alžbeta Mršková. Organizátori sa nezabudli poďakovať odovzdaním ocenení zaslúžilým členom spolku a tiež ďalším jednotlivcom, ktorí sa rôznym spôsobom zaslúžili o činnosť a propagáciu spolku. Medzi takými bola aj predsedníčka MO Matice Slovenskej v Iži Helena Vicianová a publicista František Buda. Súčasťou jubilejného podujatia boli aj pozdravy hostí z domova a zo zahraničia. Z domácich to bol primátor mesta, za organizáciu Slovákov z Poľného Berinčoka svojich partnerov pozdravila a odmenila predsedníčka Júlia Borguľová, za Slovenskú samosprávu v Poľnom Berinčoku Ján Červenák a za Slovenskú samosprávu z Veľkého Bánhdeša Jolana Pepová. Na pobavenie a do tanca vyhrávala ľudová kapela Juraja Makaya z Nových Zámkov.

Ján Jančovic

Foto: autor