Na Deň Slovákov v Maďarsku som si zámerne volila voľnejšie šaty, a nielen preto, lebo meteorológovia predpovedali veľkú horúčavu, a takéto počasie je ľahšie znesiteľné v nepriľnavom oblečení.

Kto už aspoň raz navštívil najväčší sviatok našej slovenskej komunity, dobre vie, že neodíde z podujatia hladný. Slováci z rôznych regiónov Maďarska sem prinášajú svoje neodolateľné gastronomické špeciality, ktoré, povedzme priamo, nie sú príliš update. Ale v tento deň by ste nemali držať diétu.

Gastronomickú a kultúrnu túru som začala pri stane bakonského regiónu, kde ma privítal Ján Beniš. Viem o ňom, že okrem športu je medzi jeho koníčkami aj kultúra, čo sa prejavuje v zbieraní piesní a rôznych starožitností. Prezradil mi, že v tomto regióne ľudia žili z ťažby dreva, takže na DSM predstavujú túto prácu v rámci výstavy, a k tomu ako zaujímavosť pridali aj zbierku šatiek. Hneď oproti ženy z Kondorošu pripravili mydlo podľa domácej receptúry. Obdarovali aj mňa jedným kúskom, ktorý ozdobili pýchou tohto dolnozemského mesta, odtlačkom Kondorošskej čárdy. Až je človeku ľúto použiť ho. V stane na prestretom stole voňal kapustník a domáce koláče.

Obyvatelia Slovenského Komlóša a jeho okolia brali vážne svoju úlohu: navarili štipľavý baraní perkelt, svadobnú polievku z baranieho mäsa a kapusty, tradičnú vo Veľkom Bánhedeši, a ako dezert ponúkali všelijaké domáce zákusky. Stan vyzdobili tkaninami so starodávnymi motívmi. U Kestúčanov panovala veselá nálada, čomu sa ani nečudujem. Návštevníkov čakali so svojím výborným vínom. Kestúc leží vo vinárskej oblasti, mnohí tu pestujú vinič, no nie je to jediné odvetvie, v ktorom sú majstri. Majú aj krásne pletené košíky. K vínu mi ponúkli kestúcku tortu, čo je u nich vlastne špeciálne pomenovanie kapustníka. Slováci z okolia Bánhidy boli trošku menej zhovorčiví, ale o to viac o nich povedala výstava, ktorú pripravili v stane a tak predstavili život svojich predkov.

Po exkurzii v severných regiónoch Maďarska som sa vrátila na Dolnú zem a ochutnala starú tarhoňu u Berinčanov. Bola taká chutná, že som si hneď vypýtala recept, určite ho nájdete neskôr aj na stránkach Nášho kalendára na rok 2016. Čorvášania urobili „tarkedli“ a predstavili výrobky miestnej medovnikárky Zuzany Trunkócziovej Kukucskovej. O melónoch v Medeši ste už určite počuli, veď sú známe po celej krajine. No napriek tomu Slováci z Medešu pohostili ľudí heroukami. Ako som sa dozvedela, dokonca u nich funguje folklórny súbor pomenovaný po tejto pochúťke. Chodia z festivalu na festival, a všetkým ukazujú tajomstvá prípravy herouky. Novohradský a hevešský región zastupovali Veňarec, Malá Nána a Terany. Priniesli so sebou ukážku jednoduchého roľníckeho oblečenia, ktoré nosili robotníci počas žatvy, zostavili menu z tradičných slovenských jedál, ktoré pozostávalo z hubovej polievky, šúľancov, makovej kukurice a herouky. V susednom stane som našla výstavu prekrásnych farebných šperkov, ktoré pozbierali Slováci z Jače. Mladá tanečníčka mi ukázala storočný svadobný veniec a prezradila mi, že v dedine sa aj tí najmladší usilujú pozbierať a zachovať veci starých a prastarých rodičov, lebo sú si vedomí toho, akú duševnú hodnotu majú tieto predmety. Bolo mi ľúto, že ich lokše som už nevládala ochutnať. Ale vyzerali naozaj lákavo! Pripeštiansky región sa tiež ukázal, navarili celý rad chutných tradičných jedál: knedľovú polievku, geledinu a gerhene, stan ozdobili kúskami sviatočného a každodenného ľudového odevu.

Mojou poslednou zastávkou bol stan sarvašského regiónu, odkiaľ vlastne pochádzam. Kým sa mi podarilo prejsť celé námestie, v kotlíku z obľúbeného baranieho paprikášu nezostalo ani trocha, takže vám neprinášam ani jeho fotografiu. Ak by ste ho chceli ochutnať, musíte prísť s nami nabudúce aj vy na Deň Slovákov v Maďarsku.

(kan)

Foto: autorka