600-ročná spoločná minulosť a 20-ročná spolupráca dvoch obcí Hradište - Čabasabady

Spolok za Čabasabady usporiadal tradičné Dni jabĺk. Podujatie sa začalo aj v tomto roku vítaním Slovákov z priateľskej obce Hradište. Hostia priniesli do daru Monografiu 600-ročnej obce Hradište, ktorú prezentovali 13. augusta v Oblastnom dome na Garayho ulici v Békešskej Čabe. Prítomných privítal predseda Slovenskej samosprávy v Békéšskej Čabe a predseda Čabianskej organizácie Slovákov Michal Lásik. Predstavil spoluprácu obcí od jej začiatkov v roku 1986.

Detský spevokol Slniečko z Čabasabady zaspieval slovenské piesne, potom vystúpil generálny konzul Slovenskej republiky Štefan Daňo. Vo svojom prejave vyzdvihol spoluprácu a činnosť medzi dvomi obcami, ktorá by mohla byť príkladom aj pre ostatné lokality.Daniela Kešjárová vo svojej prednáške „Čo nám odkázali naši starí rodičia a predkovia“, predstavila doterajšiu spoluprácu a ďalšie možnosti zachovávania tradícií. Publikáciu o histórii obce Hradište predstavil jeho starosta Pavol Lašák.

Vo svojom prejave podotkol, že od 60. rokov minulého storočia je neustály úbytok obyvateľstva, počet obyvateľov klesol z 900 na 240. Predstavil autorov knihy a vyzdvihol, že ich práca trvala sedem rokov. Publikácia obsahuje 600 strán, pre čabianskych Slovákov je zaujímavá, lebo ich predkovia sa presťahovali asi pred 300 rokmi práve z Hradišťa. Vďaka tejto knihe získajú Čabänia obraz o minulosti svojich predkov, ktorí žili už v roku 1411 v údolí juhozápadnej strany Slovenského rudohoria, v hlbokej doline potoka Držkovo. Ich dedina v 300-metrovej nadmorskej výške bola krytá z troch strán rozsiahlym masívom Málinských, Hradišských, Krnianských lazov a masívom Uhorštianskych vrchov. V pozadí znásobila prirodzenú ochranu vrchovina Bykovo a Jasenina, vysoká 995 m. Najstaršia zachovaná písomná zmienka o obci pochádza z roku1411a má podobu „Hradischa“, názov obce sa odvodzuje od slova u hradu, podhradie. Táto obec patrila v rokoch1435-1454 k Fiľakovskému zámku uhorského šľachtického roduPerényiovcov, ktorí boli zemepánmi obce, neskôr ho vlastnil zemepán František Bebek. Hradište bolo od svojho začiatku vždy slovenskou dedinou, v ktorej obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, kolárstvom a výrobou dreveného riadu. Husiti začali vnikať na toto územie v roku 1451. Hradište bolo katolíckou dedinou, no po reformácii v r. 1622 sa zmenila na evanjelickú. V roku1720 sa z Hradišťa do Békešskej župy odsťahovali 3 rodiny. Žiaľ, v knihe vynechali tých šesť strán, ktoré sa zaoberali týmito rodinami.

Jablkový deň v Čabasabady sa konal 15. augusta. Po kladení kvetov pri kameni predkov Slovákov v Čabasabady program pokračoval na Beliczeyho námestí, kde starosta obce Hradište Pavol Lašák a starostka obce Čabasabady Melinda Severényiová hovorili o 20-ročnej spolupráci týchto dvoch lokalít. Organizátorov a účastníkov podujatia pozdravili a ocenili spoluprácu dvoch obcí predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, predsedníčka Slovenskej samosprávy Békešskej župy Judita Krajčoviczová, podpredseda CSSM a predseda Únie slovenských organizácií v Maďarsku (ÚSOM)František Zelmana parlamentný poslanec Gyula Vantara.

Prvým bodom programu bolo krstenie spoločnej knihy starostu obce Hradište Pavla Lašáka a predsedu slovenskej samosprávy obce Čabasabady Mateja Kešjárao 20-ročných družobných vzťahoch dvoch obcí pod názvom Hradište - Čabasabady 1995-2015. Potom M. Kešjár odovzdal vyznamenania miestnej slovenskej samosprávy. Cenu Za Slovákov v Čabasabady dostali starosta obce Hradište, podporovateľ priateľských stykov oboch obcí Pavol Lašák a aktívna obyvateľka ČabasabadyAlžbeta Erősová.

V kultúrnom programe vystúpili na javisku okrem miestneho súboru aj skupiny z okolitých obcí: súrodenci Tamás Kesjár (gitara) a Adam Kesjár (píšťaľa) z Čabasabady, ľudový spevokol Borouka z Telekgerendášu, Békeščabiansky ľudový spevokol a ľudový spevokol Orgován z Békešskej Čaby, Slovenský spevokol z Poľného Berinčoka a Detský ľudový spevokol Slniečko z Čabasabady.

Kým sa varil lekvár z jabĺk, bola aj ochutnávka jablkových koláčov a tradičných jedál okolitých slovenských osád. V rámci „tradičných chutí“ Medešania piekli pirohy, Berínčania varili staré tarhone, Sabadčania a Hradišťania varili v kotlíkoch rôzne guláše, podpredseda miestnej slovenskej samosprávy Juraj Gajdáč varil rybaciu polievku, kým jeho priateľ Ján Čičeľ varil guláš z bravčových kolienok a z držiek.

Popoludní sa konal priateľský futbalový turnaj o pohár Čabasabady. Hrali mužstvá z Hradišťa a z Čabasabady. Zápas sa skončil nerozhodne 4: 4. Obidve družstvá získali pohár.

Slováci zo Slovenska a z Maďarska sa cítili dobre a veselo, v pokoji oslavovali svoju spoločnú 600-ročnú minulosť a svoje 20-ročné priateľstvo.

Ildika Očovská

Foto: autorka