Slovenská národnostná samospráva v Jači spolu s regionálnym centrom Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku v Jači usporiadala stretnutie slovenských obcí na hornom povodí Galgy. Hostiteľmi boli Jačania, v popoludňajších hodinách sa v miestnom Kultúrnom dome zišli účinkujúci z okolitých obcí - z Čúvaru, Pišpeku, Ďurky a z Jače.

„V prvom rade sme pozvali miestne folklórne skupiny a súbory z okolitých obcí obývaných Slovákmi, ale aj vedúcich a členov miestnych slovenských národnostných samospráv, aby sme sa po kultúrnom programe voľne porozprávali o našich aktuálnych témach,“ povedala predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Jači Zuzana Bágyonová.

Mottom popoludnia bolo „Susedovci jak sa majú?”, ako to povedala moderátorka podujatia, členka miestnej slovenskej samosprávy Erika Zemenová Palečková, a naozaj, organizátori boli zvedaví na to, s čím zápasia alebo čomu sa tešia vystupujúce folklórne telesá. Na úvod podujatia vedúca regionálneho centra ÚKSM v Jači Monika Herédiová Sinkovápredstavila obce svojho regiónu a hovorila aj o profile inštitúcie. Zdôraznila, že by bola rada, keby jej vedúci kultúrnych telies oznámili požiadavky na odbornú pomoc na kultúrnom poli alebo kultúrneho dedičstva.

Ako prvé sa predstavili citaristky Harangvirág - Zvonček z Ďurky, ktoré predniesli medzi inými aj tradičné ďurčianske slovenské piesne. Folklórna skupina v Pišpeku spracúva miestne tradície a ľudové zvyky. Tentoraz zatancovali pišpecké tance, medzi ktoré patrí čardáš, verbunk, „frišský“ čardáš a karička. Čúvarčania sa môžu pýšiť s dvoma folklórnymi skupinami, súborom Ženský hlas a spolkom Muskátli-Muškát. Kým členky súboru Ženský hlas očarili obecenstvo svojimi hlasmi a slovenskými piesňami, zatiaľ členky Muškátu zatancovali novohradské tance a tance z povodia Galgy. Ako poslední, a ako hostitelia na javisku, sa predstavili FS Zornica a ľudová hudba Csibaj Banda. Súbor má 30 aktívnych členov, ktorí sa zaraďujú do štyroch generácií. Speváčky si pripravili miestne slovenské piesne, tanečníci zatancovali novohradské tance, odznela miestna slovenská balada a na záver ľudová hudba zahrala východoslovenské piesne z Raslavíc. Do daru dostala každá vystupujúca skupina fľašu ozdobenú jačianskym motívom vyrobenú amatérskou maliarkou Alžbetou Alföldiovou Bériovou. Keďže susedovci nielen pozývajú, ale aj ponúkajú, po programe sa začalo menšie pohostenie, na ktorom sa ochutnávala kapusta, tradičné buchty a víno. Pri dobrej hudbe sa dobre rozprávalo, ale aj tancovalo, vytvárali sa miešané kruhy tanečníkov z rôznych súborov, ako aj páry, ktoré sa zabávali až do noci.

Naši susedovci na povodí Galgy - ako každá obec, alebo folklórne teleso - hoci zápasia s ťažkosťami, môžeme povedať: „Ďakujú pekne, majú sa dobre a radi by sa stretli aj o rok!“

(PEZ)

Foto: autorka