Regionálny spolok Slovákov z okolia Pešti Dolina už osem rokov usporiada každý rok v novembri Páračky na Martina. Hostiteľkou veľkolepého podujatia, ktoré je vhodnou príležitosťou pre Slovákov z regiónu a ich hostí na spoločnú zábavu a na podelenie sa o skúsenosti, je už piaty rok obec Čemer. V miestnej priestrannej Športovej hale sa všetci aj tohto roku cítili výborne.

Starosta obce István Fábri sa vo svojom privítacom prejave poďakoval regionálnemu spolku Dolina za dôveru, za to, že za dejisko tejto z roka na rok populárnejšej kultúrnej aktivity opäť zvolili ich obec. Zároveň sa zmienil aj o významnom výročí, lebo uplynulo 300 rokov od znovuosídlenia Čemera, a to predovšetkým Slovákmi, ale aj Nemcami. „Sme veľmi hrdí na to, že uplynulé stáročia a desaťročia dokázali, že tu, u nás, pokojne spolunažívajú Maďari, Slováci a Nemci a dúfame, že to bude takto aj v budúcnosti... Je tiež potešiteľné, že nemáme iba minulosť, ale aj prítomnosť, do zachovávania tradícií sa zapája veľký počet príslušníkov mladšej generácie,“ zdôraznil starosta Čemeru. Účastníkom popriala príjemnú zábavu aj predsedníčka Regionálneho spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina Zuzana Szabová, ktorá vyzdvihla dôležité výročia. V rámci Roka svätého Martina si v roku 2016 pripomenieme jedného z patrónov Maďarska, pritom sa blíži aj ďalšie dôležité jubileum - v roku 1517 uverejnil svojich 95 téz Martin Luther vo Wittenbergu.

V mene spoluorganizátora, Slovenskej národnostnej samosprávy v Čemeri, hostí pozdravila jej predsedníčka Alžbeta Szabová, ktorá hovorila o tom, že „tradičná ľudová kultúra sa pomaly vytráca, ale u nás sa ešte úplne nestratila. V tomto čase sa kedysi schádzali ženy a dievky a z peria pripravovali vankúše a periny do svadobnej výbavy. Pri tejto práci spievali, rozprávali sa a tancovali. Nezabudli ani na pohostenie, na občerstvenie. Tieto zvyky v súčasnosti poznáme predovšetkým z programov rôznych kultúrnych telies,“ zhrnula predsedníčka slovenského zboru a tiež popriala príjemnú zábavu početným účastníkom, ktorí prichádzali na martinský bál z väčšiny pripeštianskych slovenských obcí od Dabaša-Šáre cez Maglód až po Cinkotu. Predseda Slovenskej samosprávy Peštianskej župy Csaba Ondrej Aszódi tiež vyslovil radosť z toho, že sa v takom hojnom počte zúčastňujú Slováci na tomto stretnutí a zároveň nadviazal na slová starostu Čemeru a zdôraznil, že najdôležitejšou našou úlohou je, aby sme chránili a pestovali tú európsku kultúru, ktorú sme zdedili od našich predkov, či už ide o maďarskú, slovenskú, alebo o inú kultúru...

Následne už javisko patrilo vystupujúcim súborom. Organizátori sa rozhodli, že na martinskom plese sa obecenstvu predstavia tie súbory z regiónu, ktoré v októbri tohto roku úspešne reprezentovali svoje rodné obce na prehliadke Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku v Sarvaši s názvom Vo víre tanca. Ako prvé sa prezentovali domáce deti, členovia Spolku ľudového tanca Malá Furmička. Zaujímavosťou je, že táto skupina bola v histórii sarvašských prehliadok prvá z detských súborov, ktorá sa mohla zúčastniť kvalifikácie. Aj na domácom pódiu sa predstavili s detskou svadbou s veľkým úspechom. Folklórny spolok Rosička z Maglódu predviedla maglódske tance s názvom Príprava na bál párov. Milým prekvapením pre plesajúce obecenstvo bolo, že priamo zo Slovenska stihla prísť na martinský bál aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, ktorá pozdravila účastníkov slovami: Bola som v Bratislave na Valnom zhromaždení Svetového združenia Slovákov v zahraničí a keď som sem prišla medzi vás, som si uvedomila, aké mám šťastie, že môžem patriť jednak do našej komunity, ale aj do celej rodiny Slovákov na svete... Na tomto podujatí sa cítim vždy veľmi dobre, som presvedčená, že tomu bude tak aj dnes...

V ďalšej časti kultúrneho programu najkrajšie momenty zo života svojich predkov predstavila Tanečná a slovenská ženská skupina Kerestúr z Rákoškerestúru v choreografii s názvom Neplač ty, Anička. Kerepešenia, ktorí deň pred bálom oslávili 40. výročie založenia svojho pávieho krúžku, predviedli ukážky zo zimného zvykoslovia, ich choreografia má názov Dvíhanie mladuchy na Fašiangy. Záver kultúrneho bloku opäť patril domácim, Spolok ľudového tanca Furmička v choreografii Na Čemere dobre žiť spracováva citlivejšiu, vo väčšine našich dedín známu tému, akou je agitovanie ľudí pred výmenou obyvateľstva v roku 1947, dilemy Slovákov: Ísť či nejsť? a následnú boľavú rozlúčku členov roztrhnutých rodín.

Po kvalitnom kultúrnom programe a chutnej večeri nasledovala zábava, do tanca hrali známi Harťánski trubači.

CsL

Foto: csl