Dňa 17. novembra v roku 1915 predstavili vo Viedni najvýznamnejšiu maďarskú operetu Čardášová princezná ešte pod pôvodným názvom Nech žije láska!

Za jedno storočie ikonická opereta hudobného skladateľa Imreho Kálmána zažila mnoho adaptácií – nielen divadelných: v roku 1971 vznikol aj film s príbehom búrlivej lásky medzi speváčkou v Orfeu Silviou a následníkom trónu Edwinom Ronaldom.

Tohtoročné výročie zase inšpirovalo divadelníkov a pripojili sa aj národnostní divadelní tvorcovia. Koncom augusta Zväz národnostných divadiel v Maďarsku (ZNDM) mal úspešnú, vypredanú premiéru v Budapešti, po ktorej nasledovali ďalšie vystúpenia.

„Je to taká jednoduchá opereta, ktorú poznajú všetci, ale vlastne nikto, lebo príbeh zväčša ľudia nepoznajú a pritom skrýva v sebe veľa aktualít,” povedal režisér a zároveň predseda ZNDM László Gergely, meno ktorého nie je neznáme ani medzi Slovákmi v Maďarsku – ako režisér pôsobil v sarvašskom Cervinus teátre. „Išli sme takou cestou, že sme sa snažili spratať minulosť z diela, ale tak, aby tam podstata ostala,” vyjadril sa o koncepcii režisér.

Tým, ktorí patria k spomenutej väčšine ľudí, takže nepoznajú dej tejto populárnej maďarskej operety, prezradíme, že je to v prvom rade dramatický ľúbostný príbeh. Nejde však len o bezoblačný romantický príbeh: láska dvoch mladých ľudí, speváčky Silvie a grófa Edwina Ronalda sa nemôže naplniť pre spoločenské rozdiely – a tie sú len jednou z viacerých prekážok. Ľudská pýcha, snobizmus, popieranie svojich koreňov a minulosti sú otravou nielen lásky, ale života vôbec. Nech žije láska! v podaní národnostných hercov poukazuje medzi inými na tieto a podobné ľudské nedostatky. Nová adaptácia storočnej operety po sfúknutí prachu zašlých čias sa stala divadelným predstavením bez zbytočného gýču, v ktorom sa nestratí odkaz medzi rytmami a vysokými oktávami.

V obnovenej operete hrajú herci, ktorí majú spojitosť s niektorou z trinástich národností žijúcich na území Maďarska. Projekt má aj slovenské spojitosti: hlavnú mužskú rolu, charakter vášnivo zaľúbeného mladého grófa stvárňuje na javisku Levente Galda. „Niekedy v júni mi zavolala riaditeľka Vertiga Daniela Onodiová, že ZNDM pripravuje veľkolepú produkciu pri príležitosti stého jubilea premiéry operety Čardášová princezná, a opýtala sa ma, či by som s ním nechcel spolupracovať,” pripomenul začiatky spolupráce Levente Galda. „Prvý raz sa celý štáb stretol potom v júli, vtedy sa uskutočnila aj prvá naša skúška. Od toho času už nastali všelijaké zmeny aj v obsadení, a vlastne neustále sa dielo rozvíja. Naším cieľom je, aby zazneli piesne, niektoré pasáže, aj v národnostných jazykoch, zatiaľ hráme len po maďarsky,” povedal L. Galda. Pred augustovou premiérou nemali herci veľa času na prípravy, za niekoľko týždňov, v čase letných dovoleniek, museli zostaviť a zdokonaliť divadelnú hru. L. Galda čelil pritom ďalšiemu problému. „Som javiskový typ človeka, mám aj dokončené vzdelanie v tomto smere, ale nikdy som nepracoval s takým profesionálnym tímom, akým je tento,” hovoril. „A nielen preto to bola pre mňa obrovská výzva, ale aj preto, že sa považujem za tanečníka -komika a doteraz som hral iba také roly, ktoré boli pre mňa pohodlné a prirodzené, a zrazu som dostal rolu bonvivána. Bál som sa tejto úlohy, ale podľa spätných väzieb som ju zvládol a som vďačný Daniele Onodiovej, že ma navrhla do tohto projektu,” vyjadril sa Levente.

„Naším hlavným cieľom bolo zjednotenie národností žijúcich v Maďarsku,” spresnil zámer projektu režisér. Na takéto iniciatívy už boli príklady v našej krajine aj v minulosti, ale politická situácia, podľa režiséra, vyžaduje, aby národnosti začali zase užšie spolupracovať. „Umenie, kultúra sú vlastne takými oblasťami, v ktorých sa dá jednoduchšie spojiť naše sily, spolupracovať, spolu rozmýšľať. V Maďarsku žije trinásť národnostných menšín, ktoré sa snažia samé existovať, ale božechráň, aby sa spojili a držali spolu, to, žiaľ, treba vynucovať,” poukázal na vážny problém László Gergely.

Najbližšie, a v tomto roku posledné predstavenie sa koná 16. decembra v Budapešti, v Divadle na Bethlenovom námestí. Vstupenky možno zakúpiť na mieste, alebo si ich môžete telefonicky zarezervovať v pokladniciach kultúrneho domu a divadla.

(kan)

Foto: autorka