V Malej Tarči sa september už tradične nesie v znamení gastronómie a folklóru. Tohto roku sa účastníci Gerheňového festivalu a Národnostného stretnutia Stužka v predposlednú septembrovú sobotu zišli na námestí Józsefa Simándyho, aby ochutnali rôzne špeciality a pokochali sa v pestrom programe účinkujúcich súborov.

Vystupujúcich, obecenstvo, ako aj členov ôsmich skupín, ktoré piekli gerhene, v mene vedenia mesta pozdravil predseda Výboru humánnej politiky a športu miestneho poslaneckého zboru Zsolt Csampa. Zvlášť privítal v kruhu Malotarčanov a ich hostí predsedníčku Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbetu Hollerovú Račkovú.

„Toto podujatie svedčí už od samých začiatkov o zomknutí síl, o upevňovaní nášho kolektívu. V rámci neho prezentujeme to, čo je skutočne naše, našu minulosť, kultúru a hodnoty našej komunity. Dnešný deň je stavaný na dvoch pilieroch, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Jedným z nich je gastronómia, gerhene, ktoré majú v rôznych regiónoch rozličné názvy. Je to jednoduché, ale predsa vynikajúce jedlo, ktoré je výsledkom vynaliezavosti našich predkov. Pritom v súčasnosti ho poznáme už v rozličných podobách, s rôznym zvláštnym ochutením. Druhým pilierom je folklór, kultúra Malej Tarče a jej okolia je úzko spätá s národnostnými, predovšetkým slovenskými tradíciami,“ povedal na úvod Zsolt Csampa, ktorý je už roky spolu s Péterom Kohajdom členom gastronomickej poroty. Tentokrát sa k nim pridala aj vedúca mestských jasličiek Tipegő Tünde Szénásová.

Predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy mesta Katarína Szabová Tóthová vo svojom privítacom prejave vysvetlila obecenstvu, že kým v nepárnych rokoch usporadúvajú Slovenské národnostné stretnutie Tulipán, zatiaľ v párnych – teda aj v tomto – Národnostné stretnutie Stužka, na ktorom sa okrem slovenských kultúrnych telies predstavia aj súbory iných národností, žijúcich v Maďarsku.

„Sú medzi nimi také, ktoré sa folklóru a kultúre venujú už priam na profesionálnej úrovni, ale aj začiatočníci, ktorí sa chcú tiež ukázať a urobiť radosť obecenstvu. Tohto roku okrem slovenských skupín k nám prišli aj Nemci z nášho okolia, ale uvidíte aj program Arménov a Chorvátov,“ uviedla predsedníčka slovenského voleného zboru.

Po tradičnom štrngnutí si s vedúcimi skupín, ktoré sa chystali pripravovať gerhene, javisko už patrilo jednotlivým súborom, program ktorých v slovenčine uviedla Katarína Szabová Tóthová, kým po maďarsky redaktor miestnych novín Gyula Polgár. Miestny Folklórny súbor Pannónia má viacero zložiek. Rôzne vekové skupiny sa predstavili s tancami z Bukoviny, Gemera, z okolia Kalocse a zo Sárközu, ako aj s rómskymi tancami. Dve, tiež miestne tanečné skupiny z Folklórneho súboru Csicsőrke mali na repertoári dve choreografie. Deti predniesli tance zo Somogyu, dospelí z Horného Bodrogu. Z neďalekého Čemeru zavítal na festival Spevácky zbor Spolku Lipóta Bálóa, ktorý v októbri bude oslavovať tridsiate výročie svojho založenia. Členky zboru zaspievali slovenské ľudové piesne z Čemeru, ako aj zo Slovenska. V rámci spolku majú už aj svoj dorast, detská komorná spevácka skupina z Čemeru sa tiež predstavila v Malej Tarči. Ženský spevácky zbor Venčok, ktorý tiež nedávno oslávil tridsiate výročie, sa prezentoval s maďarskými a slovenskými piesňami. Smelo môžeme povedať, že na festivale Stužka „najexotickejšími“ boli tance v podaní skupiny Hawk (Vtáčatko), ktorú tvoria univerzitné poslucháčky z Arménska. Ďalší tridsaťročný kolektív – Chorvátsky folklórny spolok z Budapešti – predniesol tance tzv. gradišských (burgenlandských) Chorvátov. Podľa nárečia do tejto skupiny patria Chorváti v západnom Maďarsku, v Burgenlande v Rakúsku, ale aj v niektorých obciach na Slovensku (napr. Čunovo, Jarovce). Mnohí zo slovenských účastníkov festivalu boli očividne prekvapení, pretože melódie ľudových piesní Chorvátov im boli známe so slovenskými textami. Po pásme známeho Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena Katarína Szabová Tóthová upriamila pozornosť obecenstva aj na to, že návrhárkou rovnošiat jeho členiek s komlóšskymi motívmi bola práve tá Tünde Hrivnáková, ktorá mala výstavu v Malej Tarči v auguste na Dňoch mesta. O príkladnej spolupráci svedčilo vystúpenie dvoch nemeckých speváckych zborov, Rozmarínu zo XVI. obvodu Budapešti a Freundeskreis z Čemeru. Oblasť povodia Galgy zastupovala na festivale Mládežnícka tanečná skupina Dolinka z Pišpeku. Predviedli maglódske a tirpácke tance. Zdá sa, že malotarčiansky festival bol v určitom slova zmysle akousi prehliadkou tridsaťročných kultúrnych telies. Ďalší účinkujúci kolektív – Ženský spevácky zbor z Kerestúru – totiž taktiež v tomto roku oslávil toto významné jubileum. Maglód sa prezentoval s dvoma kultúrnymi telesami. Mužský spevácky zbor Strieborný hlas zaspieval maďarské a slovenské piesne, Tanečná a spevácka skupina Rosička zatancovala rezké maglódske tance. Tanečníci zo susedného Kerepešu sa predstavili so šarišskými tancami.

Po pestrom programe Národnostného stretnutia s rekordným počtom účinkujúcich, počas očakávania výsledkov súťaže v pečení gerheňov, obecenstvu ukázala Skupina seniorov, ako môže tanec prinášať radosť v každom veku. Gastronomické „diela“ porota hodnotila podľa rôznych hľadísk. Tím miestnej slovenskej samosprávy ani tohto roku nebol sklamaný. Kým v kategórii Špeciálne ochutenie sa umiestnil na prvom mieste, zatiaľ v konečnom poradí získal druhé miesto.

Popoludní vystúpili rôzne formácie populárnej hudby a celodenné podujatie sa skončilo pouličným bálom.

(CsL)

Foto: autor

Aktivitu podporili Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, Zväz Slovákov v Maďarsku, Správa fondov Gábora Bethlena a Slovenská národnostná samospráva Peštianskej župy.