November medzi Slovákmi v Maďarsku okrem prípravy na adventné obdobie patrí už dlhé roky aj slovenskej kinematografii. V tomto roku sa konal 23. ročník prehliadky a seminára slovenských filmov.

V novembri zavítali do Segedína a Budapešti najnovšie filmy zo slovenskej kinematografie. Dlhú dobu mali tieto filmy premiéru v hlavnom meste Maďarska, no na rozdiel od predošlých ročníkov, hlavným dejiskom tohtoročných projekcií bol Segedín. Prvé vážnejšie problémy s priestorom konania filmového festivalu nastali už pred dvoma rokmi, keď Slovenský inštitút v Budapešti stratil divadelnú sálu, kde sa konali predtým aj filmové prehliadky. Vlaňajší ročník ešte zostal v Budapešti, organizátorom sa podarilo prenajať jednu z komorných sál kina Uránia, kde podujatie plánovali aj v tomto roku. „Žiaľ, prudké letné dažde zaliali aj suterénne priestory Uránie,“ povedala pre naše noviny hlavná organizátorka seminára, zároveň riaditeľka Slovenského divadla Vertigo Daniela Onodiová. Boli teda nútení poobzerať sa po nových priestoroch, ale vzhľadom na vysoké ceny nájomného táto snaha bola neúspešná. Nakoniec sa im podarilo na dva večery prenajať menšiu sálu v kine Cirko-Gejzír, kde sa potom premietalo niekoľko filmov. To, že po tejto kalvárii sa hlavným dejiskom filmového seminára stal Segedín, je podľa D. Onodiovej logické. „Už od roku 2009 sme prepojení so Segedínom. Dlhé roky sa tu konajú týždne slovenskej kinematografie, ktoré organizuje predseda Spolku segedínskych Slovákov Ján Benčik. Filmy z filmového seminára tradične putujú do Segedína, avšak viackrát sa sem dostali nielen filmy, ale aj naši hostia,“ odôvodnila organizátorka voľbu miesta konania.

Na premietania v kine Grand Café, ktoré je dlhodobo hosťujúcim priestorom Týždňa slovenskej kinematografie, prišli diváci z rôznych miest. Predovšetkým to boli gymnazisti z budapeštianskeho a čabianskeho slovenského gymnázia, študenti nadlackého slovenského lýcea, študenti segedískej univerzity, členovia Spolku segedínskych Slovákov a k nim pribudli aj ďalší záujemcovia o slovenský film, niekoľko divákov prišlo aj zo Slovenského Komlóša.

Prehliadka a seminár slovenských filmov nikdy nie je len sedenie pred filmovým plátnom, účastníci sa každý rok môžu stretnúť s odborníkmi slovenskej kinematografie. „Nepovedala by som, že sme mali vyslovene besedy, išlo skôr o príspevky našich hostí – lektorov: generálneho riaditeľa Slovenského filmového ústavu Petra Dubeckého, scenáristu, dekana FTF VŠMU prof. Ondreja Šulaja a prof. Petra Michaloviča, ktorí predniesli úvody k jednotlivým filmom, resp. záujemcovia sa dozvedeli aj niekoľko faktov o súčasnej situácii slovenskej kinematografie a o Vysokej škole múzických umení,“ objasnila Daniela Onodiová.

Účastníci filmového stretnutia opäť dostali veľkú dávku z najnovšej filmovej tvorby. Výber pozostával z hraných a dokumentárnych filmov a z ukážok z tvorby študentov VŠMU. „Mňa osobne asi najviac zaujal dokumentárny film o fotografke Zuzane Mináčovej Očami fotografky, a to napriek tomu, že všeobecne mám radšej „čistý“ dokumentárny film bez inscenovaných vložiek,“ odpovedala na našu otázku hlavná organizátorka. „Filmy Mateja Mináča, najmä o záchrancovi českých židovských detí N. Winstonovi, ma už viackrát hlboko oslovili – a tak tomu bolo i v tomto prípade. Okrem toho, že sme sa o Z. Mináčovej dozvedeli veľa ako o fotografke, prejavila sa ako úžasný človek so zmyslom pre humor. „História“ hrdinky išla vo filme ruka v ruke s „naozajstnou“ históriou, doloženou množstvom dokumentárnych vložiek. Čo by som podčiarkla: film držal človeka – aspoň mňa – v napätí. Bolo ho jednoducho cítiť. Konkrétne to, že za odborným „rozkvetom“ a úspechmi Z. Mináčovej sa skrýva krutá realita hroznej minulosti – ktorá na nás v závere filmu doľahla celou silou. Film oslovil aj mladých divákov. Nuž a ak by som mala hovoriť o tom, ktorý film sa im ešte páčil, prezradili mi, že to bol Rukojemník.“

(kan)

Foto: autorka

Ďalšie fotografie nájdete TU.