„Situácia Slovákov v Maďarsku nie je ružová, ale ani čierna...“

Na pôde Slovenského inštitútu (SI) v Budapešti sa konala 4. apríla prezentácia najnovšej publikácie Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM). Upravenú formu dizertačnej práce PhDr. Márie Homišinovej, PhD. pod názvom Etnická rodina Slovákov, Chorvátov a Bulharov v Maďarsku záujemcom predstavili renomovaní odborníci z Maďarska i zo Slovenska.

Prezentácia publikácie Etnická rodina Slovákov, Chorvátov a Bulharov v Maďarsku

Po pozdravných slovách hostiteľa večera, riaditeľa SI Milana Resutíka sa slova ujala riaditeľka VÚSM Alžbeta Hornoková Uhrinová, PhD., ktorá vo svojom prejave zdôraznila: „Pre vedeckú inštitúciu najväčším sviatkom a zároveň vrcholom jej činnosti je chvíľa, keď uzrie svetlo sveta nová publikácia, ktorá zviditeľní výsledky bádateľskej práce odbornej i širokej verejnosti. Kniha Márie Homišinovej je významná nielen preto, že je najnovšou, v poradí 33. publikáciou nášho ústavu, ale aj preto, lebo sa zrodila z úspešnej slovensko-maďarskej spolupráce dvoch, resp. štyroch inštitúcií... Kontakty medzi Spoločenskovedným ústavom Slovenskej akadémie vied v Košiciach a našim ústavom nadviazala prvá riaditeľka našej vedeckej dielne Anna Divičanová, ona iniciovala sociologické výskumy v kruhu slovenskej inteligencie a slovenskej etnickej rodiny. Spolu s Máriou Homišinovou majú veľké zásluhy na vypracovaní konkrétnych projektov, terénnu prácu v kruhu Slovákov realizoval VÚSM pod vedením bývalého vedeckého tajomníka Jána Chlebnického. V prípade Nemcov, Chorvátov a Bulharov prácu koordinoval Ústav pre výskum etnických menšín Maďarskej akadémie vied (MTA)...“ Riaditeľka výskumného ústavu v ďalšej časti svojho príhovoru vyzdvihla, že vedecký prínos obidvoch kníh M. Homišinovej, vydaných VÚSM (prvou bola Slovenská inteligencia v Maďarsku v zrkadle sociologického výskumu) je veľmi veľký, objektívnymi, empiricky dokázanými faktami prispeli k poznaniu súčasného stavu slovenskej minority v našej vlasti. Zároveň informovala prítomných, že predstavená kniha je druhým zväzkom série Doktorandské práce o Slovákoch v Maďarsku. Na záver svojho príhovoru A. Hornoková Uhrinová symbolicky odovzdala autorské exempláre publikácie pani Homišinovej a zagratulovala jej k okrúhlemu životnému jubileu, ktoré autorka novej vedeckej práce oslávila deň po prezentácii.

Ku gratulantom sa aj v mene Celoštátnej slovenskej samosprávy pridali predseda Ján Fuzik a podpredsedníčka Etelka Rybová. Predseda CSS sa zmienil o tom, že nová publikácia má vyjsť aj v maďarčine, pričom v rozšírenej podobe, bude obsahovať spracovaný materiál aj z kruhu nemeckých etnických rodín v Maďarsku.

Riaditeľ Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach PaedDr. Marian Gajdoš, CSc. vo svojom prejave označil prezentáciu novej práce vedeckej pracovníčky ich ústavu za vhodnú príležitosť k nadviazaniu osobných kontaktov s predstaviteľmi slovenskej inteligencie v Maďarsku. „Zároveň s prezentáciou uvedenej publikácie je možné opätovne deklarovať výsledky spolupráce vedeckých inštitúcií v Maďarsku a na Slovensku,“ dodal riaditeľ vedeckej inštitúcie, s ktorou VÚSM roky vykonáva plodnú spoluprácu, od roku 1995 zakotvenú aj v oficiálnej dvojstrannej pracovnej zmluve.

Samotnú publikáciu predstavili záujemcom o nové výsledky spoločenských vied dvaja z jej recenzentov. Univerzitná profesorka Prof. dr. hab. Anna Divičanová, CSc. zdôraznila, že Mária Homišinová je autorkou dvoch takých významných vedeckých diel, ktoré sa zrodili v pomerne krátkej dobe a slovenská odborná pospolitosť je oprávnene hrdá na ňu. Spomínané práce spracúvajú také otázky, o ktorých slovenskí vedci v Maďarsku dovtedy ani nerozprávali, ani neuvažovali. Takouto boli napríklad čo znamená byť príslušníkom slovenskej inteligencie v Maďarsku a či vôbec existuje takáto spoločenská vrstva? Tvorivú slovenskú inteligenciu v Maďarsku na vedeckom, resp. umeleckom poli trápi najviac pocit, že nepatrí v plnej miere nikde, „nie sme uznaní ani v maďarskej kultúre, ani na Slovensku“. Podľa A. Divičanovej obidve práce dávajú impulzy na ďalšie spoločné rozmýšľanie a uvažovanie v týchto tematických okruhoch. V druhej knihe autorka spracovala úlohu rodiny v transmisii t. j. tradovaní a odovzdávaní kultúry a jazyka mladším generáciám. Je to základnou otázkou existencie (resp. zániku?) etnika... Je to práca porovnávacia a svojho druhu aj prvá, v ktorej sa porovnáva proces premien troch slovanských minorít v Maďarsku. Práve vďaka tejto porovnávacej metóde vo výskume rôznych národností môžeme ďakovať autorke za to, že omnoho rukolapnejšie a konkrétnejšie sa nám ukážu tak negatívne, ako aj pozitívne procesy v kruhu slovenskej minority. Sú nám jasnejšie tak zhody, ako aj rozdiely medzi jednotlivými etnikami a určité procesy, príčiny niektorých zmien budeme si vedieť prijateľnejšie vysvetliť... Kniha Etnická rodina Slovákov, Chorvátov a Bulharov v Maďarsku pozostáva z dvoch väčších častí, z teoretickej, v ktorej nás M. Homišinová oboznámi s bohatými výsledkami najnovšej americkej a európskej literatúry o rodine, o jej budúcnosti. Veľmi dávno sa už hovorí o kríze rodiny, je to pálčivá otázka dneška pre politiku, pre cirkev a vôbec pre každodenný život. V druhej časti knihy na tejto bohatej báze teórie autorka s pevnou istotou analyzuje svoje empirické výsledky vo výskume rodín spomínaných menšín. Úctyhodný je počet získaných informácií v kruhu slovenskej a chorvátskej menšiny (po 200 rodín), kým Bulhari boli skúmaní v rámci 50 rodín... Typologizácia v prípade domácich menšín kvôli málopočetnosti, roztrúsenosti, množstve diaspór a jazykových ostrovov nie je ľahkou úlohou, od autorky sa v tejto otázke veľa dá naučiť... M. Homišinová vo svojej práci vyzdvihuje rolu rodiny z hľadiska nielen revitalizácie jazyka menšiny, ale aj z pohľadu existencie národnosti. Vypovie to napriek tomu, ako o tom svedčia aj údaje práce, že tradičné poslanie etnickej rodiny sa hodne zoslabilo v národnostnej socializácii. Pritom si je vedomá toho, že iba zreformovaný model rodiny a jej organický vzťah s mimorodinnými inštitúciami (kultúrne, výchovno-vzdelávacie, občianske organizácie a pod.) môžu znamenať, signalizovať budúcnosť. Údaje nás informujú aj o tom, že najsilnejšie zmeny v prípade klasických rodín nastali zo skúmaných národností práve v slovenských rodinách, čo je tiež vhodné na ďalšie uvažovanie - povedala o. i. profesorka Anna Divičanová.

Druhým recenzentom publikácie bol Prof. PhDr. Jozef Výrost, DrSc. Podľa jeho názoru oproti súčasným trendom v spoločenských vedách, podľa ktorých najprv treba mať projekt a potom ho zrealizovať, najdôležitejšie je mať zapálené srdce pre tému, potom to ostatné už príde, o tom svedčí aj vedecká publikácia Márie Homišinovej. Zostáva mi dúfať, že tento počin nezostane ojedinelý a že ako v každom poctivo odrobenom vedeckom výskume, odpoveď na jednu otázku otvára desať ďalších. To znamená, že je to nastúpenie na cestu, ktorá nám prináša ešte mnoho zaujímavých a objektívnych informácií...

Pán profesor pokračoval so zaujímavou myšlienkou o etnickej rodine, a o etnicite vôbec: Zhruba pred dvadsiatimi - tridsiatimi rokmi prevládajúcim stanoviskom bolo, že etnicita postupne bude ustupovať do úzadia...Paradoxne napr. 3-4 generácie imigrantov v Amerike začínajú študovať svoj pôvod, navštevujú krajinu svojich predkov... Neustále sa nám vracia otázka: Je etnicita záležitosťou okrajovou, alebo podstatnou? Zrejme správna odpoveď bude aj - aj... Etnicita dnes je menej záležitosťou občianskeho preukazu a menej záležitosťou štatistiky, ale hodne viacej záležitosťou nášho vnútra, nášho prežívania života, to, ako veci vidíme... - dodal profesor J. Výrost.

Posledným rečníkom programu bola samotná autorka prezentovanej vedeckej práce. Mária Homišinová sa popri ďakovných slovách za slová uznania odborníkom a na adresu svojich kolegov a priateľov podelila s prítomnými o svoj výstižný postreh. Podľa jej skúseností totiž situácia Slovákov v Maďarsku nie je ružová, ale ani čierna. Je zelená... Zelená je na Slovensku farbou nádeje...Podobne ako profesor Výrost aj autorka najnovšej publikácie VÚSM chápe národnosť a slovenskosť ako srdcovú záležitosť, a nie ako hárok v občianskom preukaze, resp. ako otázku v sčítaní ľudu. Záujem a snaha zo strany Slovákov v Maďarsku o zachovanie si slovenskosti existuje, chcú o ňu bojovať, to ich a nás spája a zároveň revitalizuje - dodala pani Homišinová a na záver vyslovila osobné želanie: Po „uvádzaní sa do života“ aby kniha žila s tým, že si ju každý prečíta a aby pomohla každému zveľadiť si slovenskosť...

Na „krste“ monografie, ktorý moderovala vedecká pracovníčka VÚSM Anna Kováčová, PhD., sa o príjemnú atmosféru hrou na gitare postarala Katarína Noszlopyová so zhudobnenými básňami a prekladmi slovenských poetov v Maďarsku.

Cs. Lampert