Juraj Synčok o dejinách Slovenského Komlóša

Tento rok sa v Slovenskom Komlóši nesie v znamení 260. výročia znovuzaloženia Slovenského Komlóša. Jednou z množstva akcií bola prednáška miestneho historika Juraja Synčoka pod názvom Čo sa nezmestilo do Dejín Slovenského Komlóša.

Pred početným publikom v priestoroch mestskej knižnice bývalý učiteľ dejepisu najprv objasnil názov prednášky. Ako povedal, v dvojzväzkovej monografii mesta, ktorá vyšla pri príležitosti 250. výročia znovuosídlenia, museli vynechať veľa vecí, najmä z finančných dôvodov. Odvtedy objavili novšie údaje, o týchto známych a neznámych faktoch prednášal J. Synčok. Na úvod oboznámil prítomných s krátkou históriou Slovenského Komlóša. - Znovuosídlenie  sa uskutočnilo v stredoveku, keď zo severných regiónov vtedajšieho Uhorska prichádzali na spustošené územia slovenské rodiny. Ilustrujú to aj ich priezviská, napr.: Slinka, Krokavec, Uličný, Koreň, Spevár, Maco, Murár atď. V 19. storočí sa tu už stretneme aj s maďarskými priezviskami, napr.: Schomody, Bogár, Sarkady, Szekeres atď. Mená nám prezradia veľa vecí, okrem iného pôvod jednotlivca, jeho povolanie alebo vlastnosti. Zaujímavé je, ako sa zmenilo stredoslovenské nárečie, ktoré používali v Slovenskom Komlóši, pod vplyvom zmeny úradného jazyka. Keď prešli pri vedení matriky z latinčiny na maďarčinu, z Paulika sa stal Pavlik, z Garaya - Garaj, alebo z Zwalingu - Zvalinga - Czvalinga, z Toszeghyho - Toszegy - Tószegi, z Bentsika - Bencik - Bencsik.

J. Synčok ďalej prednášal aj o vedeckej práci farára Pavla Wallaszkého (Valaského), na základe ktorej si môžeme vytvoriť presný obraz o rozrastajúcej sa dedine, počte rodín, ich správaní, zvykoch. Predkovia dnešných Komlóšanov zaznamenali najdôležitejšie údaje a udalosti. Pozoruhodné informácie obsahujú nielen  Tranoscius a kalendáre, ale aj gazdovské knihy. V tých nájdeme údaje, týkajúce sa rodiny, osady, ale neraz aj celej krajiny. Slovenské gazdovské knihy sú dôležité aj z jazykového hľadiska. V druhej polovici 19. storočia prešli zo švabachu na latinské písmená. Základom jazyka zostalo stredoslovenské nárečie, ktoré postupom času silne ovplyvnilo maďarské prostredie.

J. Synčok v záverečnej časti svojej prednášky uviedol niekoľko zatiaľ nepublikovaných faktov z najnovších dejín. Po 2. svetovej vojne aj v Slovenskom Komlóši propagovali presídľovaciu akciu. Skupina  Komlóšanov, odcestovala s delegáciou do Československa, kde ich  prijal prezident Eduard Beneš. Podľa súdobého časopisu Slovákov v Maďarsku Sloboda ich privítal slovami. „Vítam úprimne všetkých Slovákov vracajúcich sa do Československej republiky. Budeme sa snažiť, aby vo chvíli, keď budú títo naši krajania prichádzať, boli u nás všetky veci pripravené tak, aby sa mohli rýchle usadzovať v roľníckych a iných okresoch, začať prácu, založiť definitívnu existenciu svojich rodín a prispieť tak k vyriešeniu slovenského národného problému ...“. Komlóšskym Slovákom poslal telegram aj Gustáv Husák: „Pozdravujem statočných krajanov zo Slovenského Komlóša a odkazujem im, že ich čakám v starej vlasti."

J. Synčok zhrnul svoju prednášku konštatovaním, že témy, o ktorých sa zmienil, vystali z monografie mesta, ale nemali by sa vytratiť z povedomia jeho obyvateľov. 

(aszm)