Výlet z Pilíšskej Čaby ● U Slovákov v Rumunsku

12. júla v ranných hodinách vyrazilo 25 Slovákov z Pilíšskej Čaby na návštevu slovenskej obce Nová Huta v Rumunsku, nadviazať nové styky.

Po krátkych prestávkach na ceste autobusom sme maďarsko-rumunskú hranicu prekročili na hraničnom priechode Ártánd. Pokračovali sme cez Oradeu do trojjazyčného mestečka Élesd. Navštívili sme tamojší rímskokatolícky kostol a jeho farára otca Petra Kubalu, slúžiaceho omšu po maďarsky, slovensky i rumunsky. V meste sme sa porozprávali s miestnymi Slovákmi, ktorí hovoria veľmi peknou slovenčinou.

Pokračovali sme v ceste a v popoludňajších hodinách sme dorazili do malebnej slovenskej obce Nová Huta, ležiacej v horách. Tam nás veľmi srdečne privítali a farár otec Albert Augustín nás pohostil chutnými zákuskami a nápojom. Výsledkom takého príjemného privítania čoskoro boli slovenské pesničky, miestne aj naše. Večer sme trávili v príjemnej a dobrej nálade.

Druhý deň našej návštevy sa začínal slovenskou omšou. Po nej boli raňajky a spoločný program, obhliadka kvapľovej jaskyne Bertényi. K jaskyni sme museli ísť hodný kus cesty pešo, ale stálo to za to, pretože nám poskytla nevšedný zážitok. Do Novej Huty sme sa vrátili v neskorých popoludňajších hodinách. Po večeri bola voľná diskusia s miestnymi obyvateľmi o dejinách a minulosti ich obce.

Na tretí deň sme pochodili hornaté okolie fary a mali sme možnosť vidieť, na akom rozsiahlom území sa obec rozprestiera. Domy neboli postavené v rade vedľa seba, ale na najvýhodnejšom mieste hospodárstva. Preto sú niektorí susedia od seba vzdialení aj päťsto–sedemsto metrov. Slovenskí obyvatelia obce sa venujú poľnohospodárstvu a chovu zvierat. Večer sme mali spoločný slovenský kultúrny program, ktorý trval dlho do noci.

Nasledujúci deň sme si urobili výlet do okolitých usadlostí a navštívili sme múzeum, budovu uchovávajúcu staré tradície. Po návrate sme si pri večeri vymenili dojmy zo zážitkov dňa.

Nadišiel náš posledný, piaty deň, čas rozlúčky a balenia. Ešte sme odovzdali posledné darčeky a suveníry, vymenili sme si adresy a chystali sme sa na cestu domov.

Všetci zúčastnení s dojatím a spokojní spomínajú na tento zaujímavý výlet, milých ľudí a prekrásne prostredie. Je to až neuveriteľné, ako si Slováci v Novej Hute dokázali uchovať slovenský jazyk, čo je veľmi pochvalné. Do budúcnosti nám ostáva dúfať, že tento nový vzťah s našimi krajanmi budeme pestovať a ďalej rozširovať.

Július Kučera