Oberačka v Gerendáši

Slovenská samospráva a Spolok Slovákov v Gerendáši usporiadali v záhrade obnoveného kultúrneho domu oberačkovú slávnosť. Program sa začal oberačkovým sprievodom po hlavnej ulici.

Účinkujúci - mažoretky, speváci, tanečníci a muzikanti - na vyzdobených vozoch a v roztancovaných skupinkách prichádzali do Mlynskej záhrady, aby účastníkom slávnosti pripomenuli niekdajšie tradície. Prítomných v mene organizátorov privítala členka Dolnozemskej organizácie Slovákov Anna Szigetiová Szántaiová. Pozdravila hostí nielen z okolitých osád, ale aj z Poľného Berinčoku a Veľkého Bánhedešu.

V kultúrnom programe sa predstavili dychovka z Čorvášu a tamojšie mažoretky, spevácke zbory z Almáškamarášu, Čabačudu, Békešskej Čaby, Gerendášu a tanečníci zo Szegváru. Po vystúpení nasledovala večera (chutná domáca slepačia polievka a hovädzí perkelt), po ktorej prítomní mohli v kultúrnom dome navštíviť výstavu Slovenské výšivky v Gerendáši. Na záver slávností obsadil javisko spevák Csaba Bukor. Tanečná zábava trvala do polnoci.

Z dobových zápisov vieme, že Slováci, ktorí sa usadili na území dnešného Maďarska, s obľubou pestovali hrozno. Nebolo tomu inak ani v dolnozemských lokalitách. Fyloxéra však pôvodné vinice vyhubila. V súčasnosti v okolí Gerendáša ich pripomínajú už len názvy samôt. V čase zrušenia nevoľníctva (od r. 1843-44) zákon povolil, aby si každý mohol kúpiť pôdu.

Keď sluhovia a želiari dostali od zemepána „do daru“ pozemky (v skutočnosti za ne statočne pracovali), začali vysádzať vinič. A nielen kvôli ovociu! Namiesto vody pili rozriedený mušt alebo víno. Rodina si pôvodne na pozemku postavila budovu pre náradie a pre sudy. Neskôr sa do nej nasťahovala. Vo viniciach žili celé dynastie. V súčasnosti hrozno pestujú len sem-tam, skôr pri domoch na ochutnávku. Jedno je však isté, obnovovanie tradícií podobného rázu ako je oberačka v Gerendáši dáva možnosť na oživenie spomienok.

(aszm)