Ďurk ● Slávnosť v novopomenovanom kultúrnom dome

Vedenie obce Ďurka (Galgagyörk) sa rozhodlo pomenovať niekdajší kaštieľ Tahyovcov, v ktorom sídli kultúrny dom a miestna knižnica, po Hermíne Verešovej.

V kaštieli býval kedysi starý otec Hermíny, rodenej Beniczkej. Márton Sturmann bol miestnym mecenášom a dozorcom evanjelickej cirkvi v Ďurku. Hermína sa v roku 1815 vydala za Pála Veresa, ktorého rodina vlastnila veňarecký kaštieľ a stala sa oduševnenou bojovníčkou za práva žien na vzdelanie. Ako dobrá matka sama chcela kojiť svoju dcéru, čo bolo v tom čase v šľachtických kruhoch neprípustné. Svojim zmýšľaním predbehla dobu, čo si Ďurčania ocenili tým, že po nej pomenovali budovu bývalého kaštieľa. Slávnosť sa konala pred budovou, kde odhalili pamätnú tabuľu Hermíny Verešovej (známej pod menom Veres Pálné), dielo amatérskeho drevorezbára Bélu Radicsa z Ďurky.

Slávnosť pokračovala v sále kultúrneho domu, kde starosta Ján Matejčok po prvýkrát odovzdal vyznamenania miestnej samosprávy. Pamätnú medailu prevzala Irena Gimešiová, ktorá 40 rokov pracuje v obecnom úrade, v súčasnosti ako hlavná referentka. Pani Irena začala pracovať v Strediskovej rade v Jači, potom pôsobila v Čuvári a od roku 1997 napomáha činnosť obecného úradu v Ďurku.

Titul Čestná občianka obce udelila samospráva učiteľke na dôchodku pani Ľudmile Czebovej Kochanovej. Pani Milka sa narodila v Pitvaroši, v slovenskej rodine. Ako 14-ročná sa dostala do Budapešti na pedagogický inštitút. Do Ďurku prišla roku 1956. Vyučovanie slovenského jazyka sa stalo jej srdcovou záležitosťou. Sedem rokov pracovala v neďalekej obci Váckisújfalu, potom, od roku 1965 až do dôchodku vyučovala slovenčinu v ďurčianskej základnej škole. Počas týchto rokov naučila ďurčianske deti veľa slovenských ľudových piesní a tancov. Dva roky pôsobí v miestnom speváckom zbore, pomáha najmä pri zostavovaní slovenských speváckych blokov. Oslávenkyniam odovzdali vyznamenania starosta obce Ján Matejčok a vicestarosta Jozef Budai.

(pez)