Roztancované ulice Nového Mesta pod Šiatrom

V dňoch 16. až 20. augusta sa v Novom Meste pod Šiatrom konal XIX. ročník medzinárodného folklórneho festivalu Zemplín. Kavalkádu ľudových tancov za účasti súborov zo siedmich krajín Európy odštartoval pestrý sprievod účastníkov.

Na Námestí L. Kossutha sa v autentických ľudových krojoch predstavili tanečníci z Bosny a Hercegoviny, Grécka, Poľska, Slovenska, Talianska (Sicílie) a Turecka. Samozrejme, nechýbalo ani Maďarsko, ktoré reprezentovalo hneď deväť folklórnych súborov zo samotného mesta, ale aj susedného Blatného Potoka a Miškovca. Na provizórnom javisku sa účastníkom prihovoril primátor hostiteľského mesta Péter Szamosvölgyi. Prisľúbil, že nasledujúce, jubilejné stretnutie by sa už malo konať v rehabilitovanom prostredí mestského jadra. Vysokú úroveň festivalu vyzdvihol predseda Samosprávy Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy Dr. Ferenc Ódor a zároveň zdôraznil, že príkladnou prácou má na nej zásluhy i samotné mesto. Účastníkom poprial príjemný pobyt a mnoho nových známostí a priateľstiev. Parlamentný poslanec za tento volebný obvod Dr. Richard Hörcsik nezabudol prirovnať rôznorodosť kultúr v jednotnom festivale a jednotu rôznych národov v rámci Európskej únie.

Do organizovania série celovečerných programov nasledujúcich dní sa mohli zapojiť i pričlenené obce Nového Mesta pod Šiatrom, medzi nimi aj Baňačka. Podujali sa totiž pohostiť jednotlivé zahraničné súbory. Do malebnej obce, ležiacej na päť kilometrov od poriadateľského mesta, tak 18. augusta zavítali Gréci zo 45-tisícového mesta Kavala. Dozvedeli sme sa tiež, že ich mesto ležiace na severovýchode krajiny je známym strediskom folklóru, veď v ňom pôsobí ďalších 15 ľudovoumeleckých skupin. Ich súbor je najväčší, má tristo členov.

Aké by to však bolo stretnutie, ak by do Slovákmi obývanej obce nezavítal i súbor zo Slovenska. Bolo nám naozaj potešením na novom pódiu za Oblastným domom zemplínskych Slovákov privítať tanečníkov a speváčky zo súboru Železiar z Košíc na čele s ich vedúcim Vladimírom Urbanom. Ich vystúpenie bolo naozaj lahodnou pastvou pre oči i uši. Karičku striedali čapáše a parchoviansky čardáš nemal konca kraja. Trojhlasné piesne v zemplínskom nárečí dokonca poznali i miestne členky ženského speváckeho súboru Rozmarín.

Vystúpenia oboch skupín, samozrejme, boli odmenené. Predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Anna Bačkaiová po tom, ako hosťom predstavila národopisnú zbierku oblastného domu, pripravila i miestnu špecialitu, plnenú kapustu. Košičania ju však hneď opravili, že to sú vraj holúbky. Takto sa rôznorodosť kultúr prejavila i v kultúrnom dome, kde sa jedlo podávalo. Gréci si totiž k „holúbkom” pýtali i citrón! Jednotu stretnutia dovŕšila zhoda, že tokajské vínko z miestnej pivnice je naozaj výborné. Ako dôkaz jeho blahodarného účinku „dzifčata“ zo Železiara ešte zaspievali niekoľko ľubozvučných zemplínskych ľudoviek a Gréci nás ešte na rozlúčku roztancovali na zeleňou zarastenom dvore kultúrneho strediska.

(jk)