Oberačkový bál v Gerendáši

Z roka na rok usporadúvajú v Gerendáši oberačkové slávnosti. Tohto roku ich miestna slovenská samospráva zorganizovala v záhrade obnoveného kultúrneho domu. Program sa začal oberačkovým sprievodom po hlavnej ulici.

Mažoretky, speváci, tanečníci a muzikanti na vyzdobených vozoch a v roztancovaných skupinkách prichádzali do Mlynskej záhrady, aby účastníkom slávnosti pripomenuli niekdajšie tradície. Prítomných v mene organizátorov privítala predsedníčka zboru Katarína Priškinová. Po nej sa ujal slova predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, ktorý srdečne pozdravil účastníkov akcie. V kultúrnom programe sa predstavili spevácke zbory z Čorvášu, Békešskej Čaby, Čabačudu, Telekgerendášu, Gerendášu a miestny tanečníci Erik Varga a Simoneta Šutinská. Po vystúpeniach nasledovala večera a bohatá tombola. Tanečná zábava trvala do polnoci.

Z dobových zápisov vieme, že Slováci, ktorí sa usadili na území dnešného Maďarska, s obľubou pestovali hrozno. Nebolo tomu inak ani v dolnozemských lokalitách. Fyloxéra však pôvodné vinice vyhubila. V súčasnosti v okolí Gerendáša ich pripomínajú už len názvy samôt. V čase zrušenia nevoľníctva (od r. 1843-44) zákon povolil, aby si každý mohol kúpiť pôdu. Keď sluhovia a želiari dostali od zemepána „do daru“ pozemky (v skutočnosti za ne statočne pracovali), začali vysádzať vinič. A nielen kvôli ovociu! Namiesto vody pili rozriedený mušt alebo víno. Rodina si pôvodne na pozemku postavila budovu pre náradie a pre sudy. Neskôr sa do nej nasťahovala. Vo viniciach žili celé dynastie. V súčasnosti hrozno pestujú len sem-tam, skôr pri domoch na ochutnávku. Jedno je však isté, obnovovanie tradícií podobného rázu ako je oberačka v Gerendáši dáva možnosť na oživenie spomienok.

(aszm-anč)