Slovensko v 16. - 19. storočí ● Niečo viac ako obyčajná výstava

Je to potrebná, prepotrebná výstava. Hlavne tu, v Maďarsku, ale aj u nás doma, v Európe (tej západnej) a vôbec na celom svete, kde o nás málo vedia.

A hneď vám poviem, prečo! Cestou na výstavu rozmýšľam o jej názve: Slovensko v 16. - 19. storočí a nechtiac sa mi do mysle votrie otázka: Aké Slovensko? Bože, veď kde bolo ešte vtedy Slovensko! Že kde bolo? No predsa Tam bolo!

Nie som plačlivý typ, no tu, v Maďarsku mi už neraz pri „krčmových“ debatách do plaču bolo. Zvlášť vtedy, keď boli témou debaty dejiny Slovenska. Mám Maďarov rád, aj viem slušne po maďarsky, ale tá ich vlastnosť (nech mi prepáčia za zovšeobecňovanie) všetko si privlastniť, premenovať, pomenovať po svojom, proste pomaďarčiť, mi lezie hrozne na nervy. Len na pojem Uhorsko nie a nie niečo vymyslieť. Je to Maďarsko, a basta!

„Aké Maďarsko?“ vravím ja.

„Aké Slovensko?“ vravia oni.

Tak sa vadíme a spoločne popíjame až do záverečnej. A to sme spolu žili (a opäť spolu žijeme) takmer tisíc rokov. Máme proste spoločné dejiny. Alebo aj tie sa dajú privlastniť? Historici, čo vy na to? Tak nazdravie! Záverečná, practe sa už všetci domov!

Výstava je umiestnená v dôstojných priestoroch Kultúrneho strediska v meste Békés. Pokojné? Mierové? Hlavne symbolické. Privíta nás riaditeľka strediska Hajnalka Sz. Beneová a expozíciu otvorí riaditeľ Slovenského inštitútu Milan Kurucz. V pamäti mi zostáva, že sa máme koncentrovať v našich spoločných dejinách na to, čo v nich bolo dobré, na to, čo nás spája a nie rozdeľuje. Po rozpade manželstva je to už asi zbytočné. V prípade našich štátov by to však mohlo pomôcť. Kurátor - PhDr. Pavol Komora zo Slovenského národného múzea nám so zanietením priblížil výstavu, ktorá má jednoduchý cieľ: predstaviť Slovensko a Slovákov v rámci uhorských dejín v 16. - 19. storočí. Na pätnástich paneloch nájdeme „skrátené dejiny Slovenska“, z ktorých vyplýva, že tento malý, usilovný a odolný národ si dokázal aj napriek silným tlakom v multietnickom Uhorsku vydobyť svoje postavenie a premeniť ho neskôr do podoby štátotvorného národa (15. panel). Je zvlášť potešujúce, že výstavu, ktorá putuje po svete len dva roky a má anglickú, francúzsku, nemeckú a slovenskú verziu, videli v 30 mestách 15 štátov. Jej organizátorom je Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo zahraničných vecí SR a Slovenské národné múzeum. V apríli tohto roku sa predstaví(-me) aj v Strasburgu. V Maďarsku ju mali možnosť vidieť iba v Segedíne.

V Békešskej župe je to v krátkom čase už druhá výstava, ktorá prezentuje Slovensko, a bol by v tom čert, keby to nemal na svedomí generálny konzul SR v Békešskej Čabe Ján Süli so svojou manželkou Juditou. Na výstave sme stretli aj uznávaného historika Štefana Tótha, Annu Ištvánovú, primátora mesta Békés Gábora Izsóa, mnohých občanov a žiakov tunajších škôl. Všetkých nás pohostil predseda Slovenskej samosprávy mesta Békés Ján Feledi. Ďakujeme!

Pavol Žibrita