Desatoro o fujare v Slovenskom inštitúte

Slovenský inštitút Budapešť a Slovenské národné múzeum - Hudobné múzeum

v Bratislave usporiadali v priestoroch SI výstavu Desatoro o fujare...

„Fujara - slovenský ľudový hudobný nástroj - sa stala legendou v mysli slovenskej osvietenej inteligencie, ba už od čias, kedy sa toto slovo objavilo v poézii 17. a 18. storočia. Zrejme žilo nielen v piesni a v predstavách tých, čo o nej spievali. Fujara sa stala symbolom istého spôsobu života a umenia pastierov na strednom Slovensku. Ak bola v novembri roku 2005 fujara slávnostne zapísaná do Zoznamu diel nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, tak to bolo pre vlastnosti nástroja a jeho hudbu.“ (Prof. Oskar Elschek).

Slovenský inštitút Budapešť a Slovenské národné múzeum - Hudobné múzeum v Bratislave usporiadali v priestoroch SI výstavu Desatoro o fujare ... o ľudovom nástroji v kultúre Slovenska. Kurátorom expozície bol hudobný skladateľ Peter Jantoščiak. Prítomných v mene organizátorov pozdravil riaditeľ inštitúcie Milan Kurucz. Zvlášť pozdravil riaditeľku Hudobného múzea v Bratislave Editu Bugalovú, ktorú požiadal, aby otvorila výstavu.

- S výstavou o majstrovstve tradičných slovenských hudobných nástrojov, v ktorej ústredným motívom je fujara, dva roky cestujeme nielen na Slovensku, ale i po Európe. Po Paríži a Berlíne ju môžu navštíviť aj záujemci v Budapešti. Bezprostredným podnetom vzniku výstavy bola významná udalosť, keď bol tento náš typický hudobný nástroj zapísaný do zoznamu diel nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Stalo sa tak na základe rozsiahlej dôvodovej správy autora výstavy Oskara Elscheka, ktorý je významný slovenský etnomuzikológ. Výstavu realizovalo Slovenské národné múzeum - hudobné múzeum. Kurátormi sú Martin Mešša a Peter Jantoščiak, ktorí pripravili materiálovo bohatú prezentáciu fujár, píšťal a ďalších hudobných nástrojov, dokumentujúcich súvislosti a vzťahy vývoja živej hudobnej kultúry Slovenska. Výstava upozorňuje aj na mimohudobné aspekty, ovplyvňujúce výrobu fujary: nielen jej tvar, ale i výtvarné riešenie, techniku výzdoby, aplikáciu ornamentov, používaných v ďalších oblastiach vidieckej kultúry. Prezentované predmety pochádzajú z fondov viacerých múzeí. Najpočetnejšie exponáty sú zo Slovenského národného múzea - hudobného múzea.

Výstava, ktorej podtitul znie Desatoro o fujare, po úvodných informáciách o stručných dejinách nástroja a o jeho vlastnostiach prináša návštevníkom reprezentatívny výber fujár našich múzeí. Sú tu fujary s hlbokým rezom, figurálnou i s rastlinnou výzdobou, fujary vykladané s perleťou, s aplikáciou kovu a podrobne. Fujary sú najčastejšie vyrábané z bazy a patria k mimoriadne dlhým nástrojom s dômyselným pomocným zariadením na prívod vzduchu. Prezentovaná je aj najdlhšia z fujár, jej dĺžka je viac ako dvestodvadsať centimetrov. Fujara sa ako nástroj historicky viaže k stredoslovenskému regiónu, do oblasti Podpoľania, okolia Detvy. Je to skôr nástroj sólový, viazaný na hru jedného hráča, patriaci viac do horskej samoty, - informovala prítomných o expozícii a o vystavených materiáloch riaditeľka Slovenského národného múzea - Hudobného múzea. Po slovách Edity Bugalovej riaditeľ SI pozval prítomných na prehliadku výstavy.

(aszm)