Potlesk za Pohreb ● Premiéra divadla Vertigo v Budapešti

Vertigo závratne rozmaznáva milovníkov slovenského divadla v Maďarsku.

V týchto dňoch sme písali o premiére profesionálnej zložky budapeštianskeho slovenského divadla a už tu máme ďalšiu príjemnú zvesť. Ochotnícka zložka súboru v rámci Festivalu národnostných divadiel Arcusfest predstavila

v Novom štúdiu divadla Thália čiernu komédiu Ivana Holuba Pohreb.

Tých čitateľov, ktorí sa v prvom momente pohoršili nad bulvárnym titulom článku, prosíme o prepáčenie. Z úvodu však iste pochopili, že išlo o divadlo, presnejšie o premiéru absurdnej drámy úspešného slovenského dramatika, po ktorej siahla riaditeľka Vertiga, dramaturgička Daniela Onodiová. Ako nám prezradila, pri výbere mala troška obavy, ako prijmú naši diváci komédiu, v ktorej je hlavnou rekvizitou luxusná truhla. Nuž ale s funkciou je spojená aj zodpovednosť - dodávame s trochou sarkazmu a koniec-koncov riziko je asi tak fifty-fifty. Na začiatok len toľko, že názov hry divákov neodradil, ba viacerým sa ani neušla stolička.

Kým sme sa usádzali, na javisku pri stole nerušene pracovali Ildika Záluská (Angela) a Bibiana Budaiová (Irenka). Ktosi z divákov s obdivom poznamenal: - Pozri, čistia črevá. Naozajstné. A ony bez mihnutia oka čistili ďalej, až kým sa neozvali výstrely. Čierna komédia s podtitulom Jedzte, pite, po smrti nieto rozkoše sa začala zabíjačkou v dome bohatého, ale dobrosrdečného Strýka Miloša Pohánku (Pavol Hrťan). Starý mládenec s rozvetvenou rodinou mal čudné chúťky. Z Ameriky si objednal truhlu s klimatizáciou a pohrebnou hudbou, aby sa mu raz, až príde jeho čas, dobre ležalo, aby mu v zime nebolo zima a v lete aby sa nepotil. Pri pohľade na tento luxus dostal nápad - nainscenovať svoju smrť. Aby neprišiel o ten nevšedný zážitok, keď rodina plače nad rakvou, vyzváňa umieráčik, všade je plno kvetov a na nebohého len v dobrom sa spomína. Situácia priam stvorená na groteskné scény. Na javisku nárek, hádky, chamtivosť po dedičstve, neopätovaná láska, bezduchý sex a ľahostajnosť, v hľadisku výbuchy smiechu. Ľahko zrozumiteľné dialógy strhujú divákov, veď tieto ľudské vlastnosti sú im dobre známe. Nie, nemajú s nimi nič spoločné, ale poznajú takých ľudí... Viac však o hre neprezradíme, nech nekazíme budúcim divákom šance dobre sa zabaviť.

Viac prezradíme o hre, teda o výkone hercov. Stručne - vynikajúci. Obšírnejšie - prichystali nám príjemné prekvapenie. Citlivá ruka, trpezlivá povaha a neochvejná predstava režiséra Andrása Nagya priviedli hercov na piedestál. Ešte jedna-dve podobné premiéry a budeme stáť v rade o autogramy. Ale žarty bokom. Pavol Hrťan v hlavnej roli prekonal sám seba, hral uvoľnene, presvedčivo, kreatívne, zjavne sa na javisku cítil ako ryba vo vode. Ale fantastický výkon podali aj ostatní - hrali prirodzene a nielen sa plne vžili do charakteru postáv, ale nás, divákov, dokázali presvedčiť, že to oni sú takí - hádaví, večne prikyvujúci, milujúci, nekompromisní, chamtiví, naničhodní oplani. Takže klobúk dolu pred Miroslavou Kováčovou (pani doktorka), Ivetou Nagyovou (Marta), Csabom Lampertom (Pišta), Ildikou Záluskou (Angela), Jánom Benčíkom (Paľo), Rozáliou Keleczovou (Ruža), Bibianou Budaiovou (Irenka) a Annou Kőszegiovou (Smrť). Najmä keď si uvedomíme, koľko voľného času venovali svojej záľube a našej zábave. Odmenou za ich prácu bol búrlivý potlesk, ktorý iste bude sprevádzať aj ich ďalšie predstavenia. Nech to znie akokoľvek absurdne, je to fakt - potlesk na Pohrebe bol plne oprávnený.

(vzs)