Slobodnému letu lásky pravoverného kresťana, okrídlenej skalopevnou vierou, nemôžu prekážať ani štátne hranice. Básne Stanislava Brtoša hovoria aj o úprimnej modlitbe, ktorá je najspoľahlivejším nástrojom každodenného dialógu medzi nebom a zemou.

Stanislav Brtoš (1969), rodák z Černovej pri Ružomberku, kňaz spišskej diecézy, v súčasnosti žijúci v Budapešti a pôsobiaci v pastorácii Slovákov v Maďarsku, svojou novou básnickou zbierkou Modlitby z Budína, zapísal sa do kontextu slovenskej literatúry v Maďarsku, pričom však nevystúpil z kontextu slovenskej literatúry na Slovensku, kde vydal medzi rokmi 2006 a 2010 spolu 12 zbierok básní. Veď úprimná láska k Bohu a človeku vyjadrená autentickou poéziou nepozná nijaké hranice. Lebo slobodnému letu lásky pravoverného kresťana, okrídlenej skalopevnou vierou, nemôžu prekážať ani štátne hranice. Jeho básne hovoria aj o úprimnej modlitbe, ktorá je najspoľahlivejším nástrojom každodenného dialógu medzi nebom a zemou. O tom svedčia aj tieto ukážky z jeho najnovšej tvorby.

Alexander Kormoš

Stanislav Brtoš

Modlitba vďaky

Tak málo bolo treba

pár hrejivých slov

a kúsok obety

všimnúť si ľudí okolo seba

čo potrebujú skôr

prv oni, až potom ty

a láska potom

preteká nadmieru

od všetkých z vďaky

vnútro je naplnené jasotom

a človek upevňuje vieru

modlitbu vďaky.

Úprimne

A keď sa nedá

ani len hlásku vydať

ako sa modliť v tú chvíľu?

vtedy ani nik neodpovedá

nikoho, kto by pri tebe mohol stáť

a práve vtedy potrebuješ posilu

tak riekni pravdu

nech akokoľvek bolí

ten moment tvojho života

Bože, teraz sa nenájdu

slová, ktoré by modlitbou boli

teraz je v duši clivota.

Slovo o modlitbe

O čom je vlastne

každé jedno slovo

v modlitbe vyslovené

či nie sú to básne

vždy a vždy nanovo

čo vyjdú z ľudskej dielne

keď slová sa poskladajú

do prenádherných viet

a text je hotový

krásu v sebe majú

a čakajú už iba na vzlet

zo zeme hore, do neba, k tatovi

modlitba je vlastne dúha

most, čo spája nebo so zemou

odpoveď ľudská naša

pestrofarebná stuha

modlitba je aj nádejou

čo sa do neba vznáša.

Príchod krásy

Perspektíva.

Každý deň.

Krása sa stupňuje.

Ešte nechápem.

Vždy možno pridať.

Bezrozmernosť.

Vnímanie srdcom.

Nie vždy.

Aspoň občas.

Čo to je?

Pocity vnútra ostávajú.

Desiatky tajomstiev.

Úžasná nádej.

Čo mení život ľudský.

Zmena bytia.

Podstata existuje.

Akcidentálnosť sa stupňuje.

Približovanie k nekonečnu.

Úžasná námaha.

Občas nad ľudské sily.

Chápanie.

Z oboch strán.

Stretnutie.

Krása bytia.

Slovo sa stalo telom.

V mojom živote.

Božie narodenie

Človek očakáva.

Deň, čo deň.

Tajomstvá tohto sveta.

Riešenie existuje.

Vždy pozná odpoveď.

Hľadanie.

Hodiny ubiehajú.

Dni, roky,...

čas.

Človek v čase.

Kontingentnosť nášho bytia.

Človek existuje.

Hranice ľudskosti.

Nepoznané.

Nikto ich neprekročil.

A predsa.

Jediný.

Od večnosti.

On.

Kto to je?

Túžba duše.

Dáva sa poznať.

Vtelenie.

Naše vykúpenie.

Blahozvesť posla sa stáva skutočnosťou.

Božie narodenie.