V minulom roku sa už po tretí raz konala v Nadlaku - súbežne s aktom udeľovania Ceny Ondreja Štefanka - medzinárodná konferencia o slovenskej dolnozemskej próze. Prednášky, ktoré tu odzneli, zahrnuje tematický zborník, ktorý redigoval Ivan Miroslav Ambruš a vydanie ktorého podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Príspevkov bolo neúrekom. Na konferencii sa zúčastnili aj predstavitelia univerzít a iných vedeckých ustanovizní z Rumunska, Srbska, Maďarska a Slovenska. Problémy súčasnej modernej vojvodinskej prózy nastolil literárny vedec Michal Harpáň, o slovenskej próze v Rumunsku hovorila Dagmar Mária Anoca, kým jazykové aspekty dolnozemskej prózy na osnove jej vybraných prác analyzovala Zuzana Kováčová. Inak aj niektoré ďalšie príspevky sa zameriavajú na autorskú osobnosť D. M. Anocovej, o. i. vo vystúpení Anny Raŭ Lehotskej. O románovej tvorbe Štefana Dováľa zasvätene referoval Peter Andruška, jeho prednášku si však tento nadlacký spisovateľ už nemohol vypočuť, keďže bezprostredne pred konferenciou odišiel z našich radov - aj s nedokončeným referátom o knižke próz O. Kníchala Nekropolis. Treba sa zmieniť aj o etickom aspekte sveta detí v rozsiahlom diele Pavla Bujtára, ktorý prítomným interpretoval Patrik Šenkár. Pavol Bujtár zase prednášal o dávnejšej prozaickej prvotine Michala Hrivnáka V prúdení času. Motív návratu v prózach Zoltána Bárkányiho Valkána bol predmetom štúdie Kataríny Maruzsovej Šebovej.

Vráťme sa ešte k úvodnému slovu I. M. Ambruša, v ktorom pisateľ zdôrazňuje, že sen o začlenení slovenských dolnozemských autorov do celoslovenského kontextu sa začína pomaly naplňovať. Literárny kritik Michal Babiak to vyjadril vo svojom vystúpení z trochu iného zorného uhla: „Možno občas slovenských dolnozemských spisovateľov zachváti depresia z naivnosti vlastného úsilia, keď ani len na Slovensku nikto nemá záujem o ich počiny - no skutočného spisovateľa by tento fatalizmus nemal znepokojiť...- údelom spisovateľa je písať.“

Tieto slová iste nie sú odkázané na komentár - hádam by sme mohli dodať aspoň toľko, že diela skutočných spisovateľov sa nemusia obávať, či sa im dostane dôstojné miesto pokiaľ ide o ich hodnotenie doma alebo v materskej krajine.

O. Kníchal