Gregor Papuček ● Nemeľte, Mlynky... ● Októbrová ● Jeseň

       Aj keď sa nad nami už zradne zmráka,

       nemeľte, Mlynky, naše pekné piesne!

       To nie je zimný jačmeň, to je spev,

       ostal by po ňom iba vlčí rev.

Nemeľte, Mlynky...

Nemeľte, Mlynky, našu drahú reč!

To nie je žito, nebude z nej múka.

Ak siahne na ňu mlyn, či tmavá ruka,

ostane nám len žiaľ a trápna muka.

Aj keď sa nad nami už zradne zmráka,

nemeľte, Mlynky, naše pekné piesne!

To nie je zimný jačmeň, to je spev,

ostal by po ňom iba vlčí rev.

Aj keď by do nás blesky bili hneď,

nevzdávajme sa reči, piesní, veď

bol tu už kríž, bol aj vrch Golgota.

Diabol zmĺkol, hromy prestali biť,

mali sme sa od koho naučiť,

že pravda zvíťazí, zlo stroskotá.

                                      Budín 12. okt. 2005

Októbrová

Na letnú žiaru je

dobrá len spomienka,

čo za ňou dvermi trepla.

A jeseň je ako

hrachová polievka:

dobrá je, kým je teplá.

Horúce slniečko,

plynový sporáčik,

pod várou poť sa a hrej.

Dotiaľ si z nej berme,

kým sa naše verné

pocity nesklamú v nej.

                                      Budín 2005

Jeseň

Modrejú trnky,

vonia plánky.

Nad zemou krúžia

čierne vranky.

Hory sa farbia,

to je krása!

Trávička ešte

zelená sa.

Slniečko láka

lienku Linku,

pavúčik šúľa

pavučinku.

Z nebeskej piecky

jemno sála

tá troška tepla

z toho mála.