„Tak sa čase mená, tak tento svet beží...”

„Tak sa čase mená, tak tento svet beží...” - Táto pesnička mi príde na myseľ, keď si spomeniem na začiatky mlynského speváckeho zboru, zvaného páví krúžok.

Pred štyridsiatimi rokmi som pracoval v textilke v Budakalászi, kde som riadil dopravu a pritom bez nároku na odmenu som pomáhal organizovať kultúrne akcie. Popri práci som získal kvalifikáciu osvetového pracovníka. V apríli roku 1965 prišli do Mlynkov (Pilisszentkereszt) redaktori z rozhlasu, aby tu nahrali miestne piesne. Nahrávka sa konala v dolnom hostinci u Toni báča, ako sa u nás hovorievalo. Ja sám som už vtedy nahrával na magnetofónovú pásku pilíšske piesne. Pomáhal mi pri tom môj strýko, miestny rechtor.

Reportéri odišli a ja som pozval mladých, ktorí im spievali, do nášho domu, kde sme improvizovali malé štúdio. Pamätám si, že medzi nimi bola Klára Papučková, sestry Trenčíkove, pani Gubová a dievčence od Likovcov. Spievali dobrú hodinu a Tóno Lampert hral na ústnej harmonike. Medzi pesničkami odznela aj „Száll a madár ágra” (Preleť, sokol, horu krížom...), ktorú dovtedy spievali len v kostole a na svadbách.

Spomínaná pieseň, ktorú dnes poznáme ako Pilíšsku hymnu, pochádza od oduševnených rehoľníkov a učiteľov - milovníkov Pilíša. Do obce ju priniesla delegácia z Mlynkov, ktorá reprezentovala obec na 34. Eucharistickom katolíckom kongrese r. 1938. Niekde sem siahajú korene činnosti nášho pávieho krúžku.

Zachovávam si živú spomienku na svoje vystúpenie na I. Národnostnom festivale v Dunabogdáni 8. augusta 1965, kde náš krúžok predniesol aj spomínanú pieseň. Pozvali ma tam, aby som bol moderátorom programu. Môj strýko mi do telefónu nadiktoval zopár viet, ktoré som mal na javisku prečítať v slovenčine i maďarčine. Dvaja stranícki funkcionári z okresu sa akosi dostali k textu a vyslovili svoj nesúhlas. Ja som však na ich upozornenie nedbal, veď som nebol platený osvetár.

Hovoril som o kráľovi Štefanovi a o jeho pokynoch synovi Imrichovi ohľadne uctievania si ľudí inej kultúry a iného jazyka. Moje slová sa neveľmi páčili vtedajším predstaviteľom moci, čo mi neraz dali na vedomie. Tieto časy našťastie pominuli. Zostali však moje fotografie, magnetofónové nahrávky a videozáznamy, na ktorých som zachytil minulosť nášho pávieho krúžku.

V. Gaján (ok)