Odišiel Štefan Hudák ● (1923 - 2005)

„Nič netrvá večne,” hovorí vo svojej básni pitvarošský rodák, publicista a básnik Štefan Hudák, ktorý v týchto dňoch opustil naše rady. Z ruky mu vypadlo pero, ktorým pravidelne prispieval aj do Ľudových novín.

Š. Hudák získal pedagogické vzdelanie na Učiteľskej akadémii v Turčianskych Tepliciach a na Komenského univerzite v Bratislave a pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach na Slovensku, kam sa presídlil po r. 1945. Do literatúry vstúpil básnickou zbierkou Za pluhom (1941). Z jeho ďalších prác si zaslúži pozornosť biografia Andrej Sládkovič a Sliač (1970), rozhlasová hra Každý svojou pošiel stranou (1989) a súbor článkov Z dolnozemského zápisníka (1997). Súčasťou jeho literárnej tvorby sú humoresky, epigramy apod. uverejňované v rôznych časopisoch.

V osobe Štefana Hudáka odišiel posledný predstaviteľ medzivojnovej generácie slovenskej literatúry v Maďarsku.

Česť jeho pamiatke!

Štefan Hudák

Keď jar sa pominie

Polia sa dnes podobajú

obrovským školským tabuliam,

kde Slnko zlatými písmenami

napísalo vetu:

Jar prišla k nám.

Po strakatom koberci kvetov

veselo sa kotúľa čas.

Lúky a aleje vo dne patria deťom

a večer milencom zas.

Žiaľ, nič netrvá večne,

i jar, o ktorej je reč,

sa už pominula.

O rok sa však vráti.

No moja jar

do nenávratna odletela preč.

Cestou slnečnou

(Úryvok)

Dnes, keď ťažké mračná zahalili kraj

a čerstvým dažďom rozvoniava zem,

zalietol som mysľou k tebe, drahá,

rozháňajúc možnej pochybnosti tieň.

- - -

A táto viera pevná ako žula

nás povedie cestou slnečnou,

bo Ty vo sne a ja v Tebe hľadám

a určite i nájdeme

naplnenie našich dávnych snov.