Z veršov Pavla Samuela

Na folklórnom festivale

Na folklórnom festivale,

tam jablone hynú.

Tu trepocú stužky,

trávičky sa šinú,

a tanečné krúžky.

Zvuk trúb, čo vzpiera sa

do tenknúcich lýtok,

do tanca nás nutká,

volá na prípitok.

Takto je to, veru.

- Čas tratí, čas platí?

Motykovská doba

sotva sa k nám vráti.

Jarné posmeľovanie

rastlinocentristu

Skorojarné ráno.

Človek nezazívne.

Vie, že do dňa sa má

pustiť pozitívne.

Dať všetko na miesto

a na driek obklady.

Z rozhlasu počúva

o manévroch vlády.

Razom informuj sa

kto, kde a čo vlastní,

kto pracuje, kto mdlie

i v našej oblasti.

Rastlinocentrizmus.

Ožívajú puky.

Nik ti nevychmatne

rýľ, motyku z ruky.

Ži ako dvojnohý,

či štvornohý žije,

možno si vykopeš

staré ilúzie.

Letná

Sňať z mysle zármutky

a nereálne trýzne,

keď tančí publikum

a ktosi jasom hvizdne,

hoc roky množia sa

a hustnú cesty krížne,

no drvia mlyny vied

zázraky nedostižné.

Čuj rušeň nových dní,

čo do uší nám píska!

Márne sa snažíš nájsť

iného východiska.

Spomedzi mnohých ciest

len tá má realitu,

ktorá nám dopraje,

čo humus žičí žitu.

Moderná otázka

pestovateľa kukurice

Akási nostalgia

ma zachvátila dneska.

Kde je ten dávny kľud,

a kde tá tichá vieska?

Tu len ponuky, trh,

priekupníci a sekty,

namiesto múdrych plánov

sú všade len projekty.

Natovské lietadlá

rozbrázdia blankyt neba.

Čo stojí kukurica?

Komu tá dneska treba?!

Hoci jej výnos je

aj s odbornosťou spätý,

múdry je dneska ten,

kto pozná internety.

Či zasiať kukuricu,

alebo radšej žito?

Niet takej veštkyne,

ktorá uhádla by to.