OPTIMISTICKÁ

Nemaj strach, že ťa niekto usmrtí,

každý život je chodník ku smrti.

TAKÍ VTÁCI SME MY

Takí vtáci sme my, Slováci,

že na nebi nám hasne naša hviezda.

Takí vtáci sme my, Slováci,

že kukučky nás vytláčajú z hniezda.

My, Slováci, sme takí vtáci,

že sebazrada naše rady mláti,

hatia nás v menšinovej práci

tie kukučky, aj naši renegáti.

ZO SKÚSENOSTÍ

Čím lepšie poznám človeka,

tým viac si vážim svojho psíka.

PODOBENSTVO

Slávik má silu v piesni,

byvol je rohatý.

Jeden človek je čestný

a druhý bohatý.

O MENŠINÁCH

Raz v akýchsi novinách

čítal som o menšinách,

že na takých miestach chradnú,

kde im veľkí školy kradnú.

LEN POTOM

Kým žiješ, musíš vláčiť jarmo

ľudského ratia.

Len potom, tam ťa čaká pokoj

aj demokracia.

V znamení hlbokých úvah

Podobenstvo

Veru, ľahšie sa dostane

dvojhrbá ťava cez uško ihly,

ako menšinový poslanec

Maďarskej republiky

do parlamentu!

Vzorná „sebaobetavosť“

Aj za cenu, že mnohí

maďarskí veriaci

nemajú svojho dušpastiera,

každá slovenská obec v Maďarsku

má „svojho“ maďarského kňaza.

Pozitívne diskriminovaní

Obyvateľstvo Maďarska žije

v neustálom rozruchu a nepokoji.

Raz jedna polovica Maďarov

tlačí na tú druhú,

raz zase naopak… Len my,

„pozitívne diskriminované“ menšiny,

si hovieme v stave stáleho pokoja.

Nám je totiž jedno,

ktorá z tých dvoch nás maďarizuje.

Ako inak?

Prečo sa tá škola volá národnostnou,

keď sa v nej vyučuje takmer všetko

len po maďarsky?

Odpoveď:

Ako inak by sa mohla volať,

keď sa v nej pomaďarčujú

deti národností?!

Rovnoprávnosť

Slováci v Maďarsku majú rovnaké

práva a možnosti ako Maďari:

môžu sa vzdelávať po maďarsky,

chodiť do maďarského kostola,

aj hovoriť iba po maďarsky

(dokonca aj vo svojej

slovenskej rodnej dedine) …

Slovom: sú rovnoprávni.

V znamení večného odpočinku

I.

Náhrobník ťažký ako hrom,

pod ním je žandár Lajoš Chmeľ.

Prichlopili ho tí, čo sa ho báli,

aby im odtiaľ nevyšiel.

II.

Kto tu leží, v tejto zemi,

nepoviem ti, veď som nemý.

Kým som nemal mrákoty,

bol som človek – ako ty.

III.

Kým som žil, mal som síl,

bol som Dodo Hanák.

Vždy som chcel byť pánom,

a hľa, už som panák!

IV.

Tu odpočíva Mišo Kyseľ,

čo od nedele pil len do soboty.

Vždy bol zmoknutý ako syseľ,

a predsa skonal – na suchoty.

V.

Čo sa Ďuro nastonal,

že zlámané rebro mal!

Tu leží, už nedýcha,

už ho rebro nepichá.

VI.

Opitý liezol po rebríku hore,

tak popri zemi, neborák,

a nevedel sa dosť vynačudovať,

že oproti mu ide vlak.

VII.

Tu odpočíva Jano Ďateľ,

tejto záhradky obyvateľ.

Neruš mu tichý spánok, však

kým neumrel, bol dobrý vták.

VIII.

Ďakujem ti, manžel Roob

za ten kríž aj za ten hrob.

Je to pre mňa pekný dar.

Chýbal mi jak riť na tvár.

IX.

Tuto leží Miško,

rodným menom Riško.

Keď mu bolo ťažko,

obesil sa friško.

X.

Vyhýbať sa tejto jame

všetky triky márne sú.

Kde raz hlava skapať musí,

nohy ju tam odnesú.

Z mojej rodnej dediny

Chcete získať večný život

a hriechov odpustenie?

Učte sa pilíšske pesničky!

Dozviete sa, že:

- Do pije a karti hrá,

a muziku plaťí,

ten pójďe do ňeba,

ďe šeci svatí.

Zo svojho príbytku

Odchádzate z domu. Pre istotu sa mrknete von,

aké je počasie.

Svieti slnko, na jasnom nebi ani obláčika.

Ak vám manželka z komôrky prinesie dáždnik,

nedivte sa, zoberte si ho.

Ak ju neposlúchnete - zmoknete ako syseľ.

Z kuchyne

Neumyté riady sú ako ľudská hlúposť.

Ustavične sa reprodukujú.

Zo zastávky

Keď si človek čaká na ktorejkoľvek zastávke

akejkoľvek električky,

prvé dve idú vždy opačným smerom.

Z chodníka

Ponáhľate sa po chodníku. Pred vami ide žena.

Chcete ju obísť sprava - pohne sa doprava.

Pokúsite sa zľava - aj ona pokročí doľava.

Po niekoľkých ďalších pokusoch rezignujete

a uvedomíte si, že žena na chodníku je

nepredbehnuteľná.

Z pracoviska

Podal som inzerát, že hľadám sekretárku.

Prihlásila sa šarmantná baba

stredného veku, blondínka.

Ukázal som jej pracovňu, stôl, stoličku…

Tu máte skener, počítač, myš…

To posledné som nemal povedať.

Keď počula slovo myš, zhrozila sa,

vybehla z budovy

a viac som ju nevidel.

Je to asi milovanie

Chodila Zuzana okolo Dunaja,

pod Starým Budínom chytila šuhaja.

Dzinadratta-bumadratta

dzinarijarajrom,

dzinadratta-bumadratta

dzin, dzin, bum-bum-bum.

Potom si ho vzala za vlastného muža,

a keďže bol Maďar, ostala z nej Zsuzsa.

Dzinadratta-bumadratta

dzinarijarajrom,

dzinadratta-bumadratta

dzin, dzin, bum-bum-bum.

Tudlajtom

Keď bol Jano mladý chlapec,

tudlajtom,

volali ho dievky za pec,

tudlajtom.

Hrkútali, húdli, húdli,

bolo z toho tudli, tudli,

šej, dlipi tudlajtárom,

šej, dlipi tudlajtom.

Moderná

Anička, dušička, moja milá,

kde si sa tak strašne doriadila?

Lilavá hlavička,

na pupku karička…

(Tuším už chýba len

do riťky palička!),

duša moja, duša moja!

Udalosť na dvore

Nebolo ma doma

po štyri nedele.

Héj, vyrástlo mi žitko

zelené na dvore.

Nebolo to žitko,

lež to bola tráva.

Héj, ver od môjho albán-

skeho kamaráta!

Čerešničková

Zasadil som čerešničky,

vyrástli mi dve,

už je moja najmilejšia,

už je s tebou zle.

Rozrastie sa naša rodina,

klobásky sa pomíňajú

z nášho komína.

Hendikepovaný

Nechodil som do škôlky,

učil som sa z litrovky

víno piť, karty hrať,

s literou sa neondiať.

 (Lit)erárny osud

Vzal si slovo, toto tu,

pridal k nemu robotu.

A úradník – koťuha

zobral mu z nej DPH.

Chudáci básnici

Boli to operení sokolíci,

a už sú ošklbaní v šošovici.

Mizerére

Literárny život náš,

tenulinké nôžky máš,

mizne vôňa, slabne chuť,

ani ťa už nepočuť.

Sentencia

Nemôžu byť dvojmo čistí

symetrickí bilingvisti.

Raz na to prídu aj sami

medzi dvoma stoličkami.

Alter (n)ego

Stále do mňa iba ďobal,

ani sa mi nepodobal:

ja s krídlami, on bez krídel…

Pri holení som ho videl.

Nevera

Literát, literát,

frajerku mi mal rád.

Mal Múzu odmala,

ale mu zdupkala.

Požiar

Pod Pilíšom vznikli vážne otázky,

chytila sa Frndulienka – od lásky.

Frndulienku treba spasiť,

fajermóni* poďte hasiť,

nešanujte svoje podrážky!

* fajermóni = fajermani, hasiči