V starom sarvašskom evanjelickom kostole si Sarvašania pripomenuli 193. výročie úmrtia Samuela Tešedíka. Každý rok, presne 27. decembra o 17.42 minúte, sa tento akt opakuje. Samuel Tešedík bol evanjelický kňaz a kazateľ, zakladateľ odborného školstva a pôdoznalectva v Uhorsku, pokrokový pedagóg, spisovateľ, polyhistor a filantrop.

V roku 1767 ho pozvali do Sarvaša, aby vykonával funkciu pomocného kňaza. O rok sa ním aj stal. Až do svojej smrti tu pracoval viac ako pol storočia. Tešedík po príchode do Sarvaša postupne rozširoval svoju reformátorskú prácu. Okrem toho skúšal rôzne práce na svojom hospodárstve. Zaujímali ho nové veci, ktoré sa snažil aj uplatňovať vo svojej práci. Keď zistil, že starší ľudia sa dajú ťažšie usmerňovať, radšej väčšiu pozornosť venoval mladším, ktorí boli vo všetkom vnímavejší a pokrokovejší. Staral sa o to, aby sarvašskí učitelia dostali lepšiu prípravu na svoje povolanie, zabezpečil pre nich nové pedagogické spisy.

Založil aj učiteľskú jednotku, ale tá nefungovala dlho. Medzi mladými naďalej rozvíjal svoju činnosť a získal tak titul dekana a funkciu inšpektora v Békešskej župe pre evanjelické školy. Tešedík bol členom bratislavskej Kráľovskej školskej komisie. V roku 1779 podľa vlastných myšlienok a predstáv založil hospodársky ústav a prvú poľnohospodársku školu.

Na spomienkovej akcii v kostole sa s krátkym programom predstavili žiaci Slovenskej základnej školy v Sarvaši spolu so žiakmi zo Základnej školy Gy. Benku. Nielen peknými náboženskými piesňami, ale aj krásnymi slovami v maďarskom a slovenskom jazyku odzneli z úst žiakov pocty o Samuelovi Tešedíkovi.

Vo svojom príhovore dekan Zsolt Lázár vyzdvihol, akým vzácnym človekom Tešedík bol. Spomenul, že ak by ešte dnes žil, tak by kostol nemal taký krásny organ, ale by tie peniaze určite investoval do výučby žiakov. Po modlitbách sa všetci zúčastnení presunuli ku Tešedíkovej soche, kde vložili kahančeky do pripraveného kríža, v ktorom vo vrchnej časti bola zasiata pšenica. Z určitého zorného uhla mal každý možnosť vidieť jeho siluetu, ktorú vytvárala hra svetla a tieňov. Bol to veľmi zaujímavý pohľad.

Na záver dekan Zsolt Lázár poprial každému božie požehnanie a veľa zdravia, šťastia a lásky v novom roku 2014.

Zlatica Lišková