Slovenským veriacim v Budapešti ani daždivé, hmlisté, či skôr smogové počasie neprekážalo v tom, aby sa prvú februárovú nedeľu predpoludním vydali do VIII. obvodu, do Kostola sv. Jozefa na Námestí Mihálya Horvátha, na tradičnú svätú omšu.

Hneď po príchode museli smutne konštatovať, že ich priatelia zo Santova museli kvôli poľadovici na cestách prerušiť pätnásťročnú tradíciu a po takej dlhej dobe sa februárová slovenská omša konala bez nich. V laviciach kostola napriek tomu ani teraz nepanovala prázdnota, zišlo sa tu niekoľko desiatok Slovákov. Omšu celebroval Attila Kónya, čítala Beáta Erdeiová.

A. Kónya sa vo svojej kázni zameral na Ježišovu obetu. Vychádzal z tretej knihy Mojžišovej, tzv. knihy Levitikus, zbierky starých i novších zákonov a predpisov. Okrem iného kniha obsahuje zákony o obetách, predpisy o čistení a čistote, o svetlosti a o tom, ako sa máme približovať k Bohu. Predovšetkým musí byť čistý Boží chrám, najväčším zármutkom veriaceho ľudu bolo jeho znečistenie. „Mesiáš ako roztápajúci oheň očistí chrámy kňazov a ľudu, ako sa čistí striebro a zlato, aby sa prinášali Pánovi obety v spravodlivosti. ...Mária, najčistejšia matka, tiež prichádza do chrámu a prináša obetu očisťovania. Nie za seba, ale za nás všetkých, nielen dve hrdličky, ale svojho syna. Áno, Ježiš očistí chrám všetkých ľudí, no nie ohňom, nie krvou a smrťou zvierat, ani krvou a smrťou iných ľudí, ale obetou seba samého, svojou krvou a smrťou. Obeta prejavená tu, na rukách matky, sa zavŕši obetou lásky na ramenách kríža. Kristus svojou obetou očisťuje naše srdcia a robí z nich chrámy Ducha Svätého. Takto sa v najvyššej obete stretol so svojím otcom i s nami.“

Po skončení svätej omše sa skupina veriacich presunula na faru, kde sa uskutočnilo agapé. Tentoraz, možno kvôli menšiemu počtu účastníkov, zavládla na fare ešte rodinnejšia atmosféra, než zvyčajne. Predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimír Kápolnai pozdravil prítomných, medzi ktorými boli aj predsedovia a členovia slovenských samospráv viacerých obvodov hlavného mesta. Všetkým účinkujúcim sa poďakoval za službu a vyjadril svoju ľútosť nad tým, že sa na omši nemohli zúčastniť Santovčania. Ako uviedol, budú ich hosťami na niektorej nasledujúcej omši. Ženám sa poďakoval za chutné zákusky, ktoré priniesli na agapé. Po jeho úvodných slovách sa medzi prítomnými rozprúdil príjemný rozhovor.

A. Kiss