Kantorka z Moďoróšu si obľúbila slovenské piesne

Slovenská kultúra a tradície očarili aj niektorých milovníkov ľudovej kultúry maďarského pôvodu, ktorí aktívne pomáhajú našej slovenskej pospolitosti zachovať skvosty našich predkov. Medzi takých nepopierateľne patrí aj kantorka Rita Kovácsová z Moďoróšu, ktorá príkladne napomáha pestovanie slovenských ľudových a náboženských piesní.

Rita Kovácsová nedávno oslávila 40. narodeniny. Narodila sa v Bajni, kde skončila základnú školu. O svojom detstve a o láske k umeniu, najmä k ľudovej kultúre, spevu a hudbe, nám povedala:

- Bola som priemerná žiačka, ale moji rodičia a učitelia dosť skoro zbadali, že mám pekný hlas a zručné ruky. Keďže pochádzam z pobožnej rodiny, od útleho detstva som spievala v kostole a miništrovala, hoci toho času sme mali prísne zakázané chodiť do kostola na sväté omše. Moja rodina sa však vzoprela proti zákazu učiteľov. Hoci aj medzi učiteľmi sa našli takí, ktorí ocenili môj talent a tak som sa mohla zapojiť aj do školského speváckeho zboru. Najradšej som spievala ľudové piesne a počas veľkonočných sviatkov som každý rok spievala v kostole aj pašie.

S láskou a úctou si spomínam na svoju bývalú pani učiteľku Máriu Mécsovú a na pána farára Józsefa Lászlóa, od ktorých som dostala najviac lásky, podpory a povzbudenia. Pani Rita sa rada učila a mala aj dobrý prospech, lenže z finančných dôvodov nemohla ďalej študovať:

- Po skončení základnej školy som skončila odborné učilište v Ostrihome, stala som sa krajčírkou a toto remeslo som si veľmi obľúbila. Vlastne dodnes žijem zo šitia. Osud bol však ku mne štedrý, lebo popri práci som v rokoch 1978-82 mohla študovať na kantorskej škole v Budapešti. Od roku 1983 som začala chodiť do Moďoróšu a ako kantorka som sa zoznámila s členmi cirkevnej rady. Jej členom je aj predseda Slovenskej menšinovej samosprávy v Moďoróši Pavol Hévizi. Prostredníctvom neho som sa dostala do miestnej speváckej skupiny a obľúbila som si Moďoróšanov. Táto malá, ale veľmi svojrázna slovenská dedinka a jej milí a ochotní občania mi prirástli k srdcu. Tu som sa zoznámila aj s manželom, roku 1986 som sa vydala a definitívne som sa presťahovala do Moďoróšu. Máme dvoch synov – 18- a 14-ročného a 15-ročnú dcérku. Oni sa už v škôlke začali učiť po slovensky a pokračovali aj na základnej škole, na čo som náležite hrdá. Ako aj na to, že zdedili môj hudobný talent a moju lásku k ľudovej kultúre - piesni, hudbe a tancu, ktorá ich sprevádza už od útleho detstva.

Pani Rita Kovácsová do roku 1995 bola matkou z povolania, odvtedy pracuje v miestnej krajčírskej dielni a pravidelne nacvičuje s miestnym pávím krúžkom. Pani Rita myslí aj na dorast, preto si všíma deti s dobrým hlasom, aby ich mohla zapojiť do pávieho krúžku. Už poldruha roka je kantorkou aj v Kestúci, kam chodí s radosťou, lebo Kestúčania poznajú a spievajú veľmi veľa slovenských náboženských piesní.

(fúziková)