„Šej, rozmarín, rozmarín…“ – myšlienky sa samy napájajú na známu ľudovú pieseň, tentoraz jemne upravenú pre súčasnosť. Jej symbolika totiž presne vystihuje vytrvalú, tichú a zároveň obdivuhodnú prácu čabianskeho výšivkárskeho krúžku Rozmarín, ktorý bol založený 15. októbra 2000 v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe ôsmimi nadšenými členkami.

Rozmarín – stále zelená rastlina a obľúbené korenie – zušľachťuje náš každodenný, často uponáhľaný život. Presne tak pôsobí aj činnosť výšivkárok. Za štvrťstoročie sa Rozmarín z malej skupiny rozrástol na krúžok s desiatkami členiek, ktoré sa rok čo rok odborne zdokonaľovali a dosahovali úspechy na najvyššej úrovni. Do svojich ručných prác vkladali – a dodnes vkladajú – dušu i srdce. Ich pevnými základmi vždy boli a sú tradičné zdedené ľudové poklady Karpatskej kotliny. Tie spracúvajú na základe dôkladného výskumu a odborných technických školení s expertmi.

Rozmarínčanky od začiatku dbajú na to, aby sa tradičná ľudová kultúra vedela citlivo zaradiť do tempa a hodnôt meniaceho sa života i potrieb jej nositeľov. Tak vzniká ich osobitý charakteristický svet. Ich diela sú úžitkové predmety s tradičnými motívmi, určené na každodenné používanie, ktoré zároveň pripomínajú minulé časy, spôsob života a prostredie našich predkov. Výstižne to pomenovala bývalá vedúca krúžku Anna Illéšová Boťánska: „Aj nové predmety nám hovoria o minulosti a histórii našich predkov. O tých ženách, ktorých ruky sa od celodennej práce unavili, a predsa svojimi prstami dokázali vykúzliť na plátno, ktoré si samy utkali, jemné stehy.“

Súčasná vedúca krúžku Monika Misiková-Czikóová, bývalá žiačka Anny Illéšovej Boťánskej, dôsledne dbá na to, aby výšivky vznikali podľa jedinečných návrhov. Hotové práce sú užitočné, esteticky pôsobivé a prispôsobené bytovej kultúre i kultúre odievania 21. storočia. Nejde pritom len o samotné ľudové poklady. V prácach Rozmarínu nachádzame aj prepojenia a podobnosti vzdialenejších kultúr, napríklad slovensko-maďarských vzťahov, či už v motívoch, alebo technikách.

V súčasnosti krúžok pripravuje nádhernú kolekciu na ďalší medzinárodný konkurz, ktorý sa uskutoční vo februári 2026. Hoci to nebolo vopred plánované, kolekcia úzko súvisí s nedávnou slovenskou diplomatickou delegáciou v Békešskej Čabe a Slovenskom Komlóši. Výsledky sú zatiaľ otázkou času, no už dnes možno povedať, že ide o síce veľmi prácne, ale prekrásne dielo, podobne ako bola predchádzajúca víťazná kolekcia z Čataja. Práve za ňu získali cenu v roku zápisu do registra nehmotného dedičstva UNESCO, čo oslávili spolu s obyvateľmi Čataja.

Pestrú tvorbu rozmarínčaniek je ťažké zachytiť niekoľkými vetami, no o jej hodnote svedčia aj najnovšie ocenenia. Ilona Pittnerová a Judita Uhrinová koncom roka získali cenu Spolku ľudového umenia Békešskej župy „Strom života“. Azda najkrajším narodeninovým darom bola účasť na podujatí Národného divadla v Budapešti, kde slávnostne odovzdali novú oponu vyšívanú tradičnými motívmi Karpatskej kotliny, symbolizujúcu jednotu v rozmanitosti. Na tomto výnimočnom diele sa podieľali aj členky krúžku Magdolna Feketeová a Gyöngyi Zemjánová Farkašová.

Sme hrdí na naše ženy, na ich práce vyšívané srdcom i na dedičstvo, o ktoré sa starajú s úctou a profesionalitou. Teší nás, že do krúžku pribúdajú neustále nové členky, ktoré sa usilujú sprostredkovať to najcennejšie z našich dejín – miestne ručné hodnoty a ich prepojenia v meniacom sa čase i medziľudských vzťahoch.

Hajnalka Krajčovičová
vedúca békeščabianskeho regionálneho strediska ÚKSM

Foto: autorka