Revolučné časy si vyžadujú revolučné činy: revolucionári rúcajú a menia všetko staré, proti čomu bojovali z opozície, kde strávili osem rokov.

Revolúcia vo volebných miestnostiach sa odohrala pred rokom, teda už nadišiel čas, aby totálni víťazi siahli na... na čo? Napríklad na Moskovské námestie.

Mne ako starému Budapešťanovi sa zdá byť rušenie „Moskváču“ groteskné, hoci keď sa nad tým zamyslím, logiku by to mohlo mať. Aspoň z hľadiska novej moci. Stalo sa, že v rámci série rozhodnutí radných pánov o premenovaní rôznych verejných priestranstiev padla Moskva, presnejšie Moskovské námestie! Po šesťdesiatich šiestich rokoch bola načase odveta! Za čo? Predsa za sovietsku okupáciu, ktorá sa začala po skončení druhej svetovej vojny! Podľa maďarského pojmoslovia to nebolo totiž oslobodenie, ale ukončenie nemeckej a začiatok ruskej okupácie, a jeden režim horší než druhý! Zrušiť sovietsky pamätník v centre Budapešti nejde tak ľahko, hoci aj tieto snahy sú živé. Bol by z toho skutočný diplomatický konflikt, hoci Moskva aj teraz dala najavo svoje počudovanie nad zmenou názvu Moskovského námestia. Rusko-maďarské vzťahy nie sú ružové, veď už aj premiér Orbán povedal, že v Rusku panujú iné názory na demokraciu než tu u nás. Ani nedostal do Kremľa ešte žiadne pozvanie. Niekto vyrátal, že dvadsaťdva rokov po zrušení totality to bolo „Moszkva-tér“, a rovnako dvadsaťdva rokov nazývali námestie v horthyovskej ére po Kálmánovi Szélovi, premiérovi Uhorska, ktorý v období, keď sa striedalo 19. a 20. storočie, dal do poriadku rozhádzané financie krajiny. Teda opäť sa bude nazývať námestie po ňom. Avšak samotný „Moskváč“ - ako si ho ja nazývam - sa nemení, zostáva azda najrušnejšou križovatkou v tomto svetovom veľkomeste, kde sa stretáva metro, niekoľko električiek, autobusov, stretávajú sa tu mladí ľudia, zaľúbenci, strhaní muži z Rumunska čakajúci na príležitostnú prácu, „Gomba-büfé”, vedľa je obľúbené trhovisko. Je to nesmierne eklektické, socialistický realizmus vyžarujúce, klasicky škaredé, enormnými masami denne navštevované, paradoxmi a najmä autami preplnené námestie, do ktorého ústia až tri široké, zberné bulváre. Čo je hlavné: všetci si na neho zvykli a nevnímali to, akoby tu bol okupant zostal... Ale čo už? Keď nemôžeš vyriešiť dopravný chaos na námestí, premenuj ho!

Hohó! To je ďalekosiahla logika, pretože čo, keď sa nepodarí nastoliť poriadok v celej krajine?! Alebo sa to už začalo? (Čo? No predsa premenovanie krajiny!)

G.M.P.