Už v zárodku to musel byť pochabý nápad: usporiadať „buli“, „džumbus“, teda zábavu na záchranu štátneho dlhu pod názvom Koncert súdržnosti...

Budapeštianska športová hala schopná prichýliť desaťtisíce ľudí zívala prázdnotou, nerátajúc tie stovky, ktoré vstupenky vyhrali, ďalej rodinných príslušníkov – inak hviezdnych – vystupujúcich. Teda už myšlienka bola nevydarená, organizácia doslova dementná. Stal sa totiž presný opak: štátny dlh sa nieže neznížil vďaka tomuto koncertu, ale sa aj zvýšil o ďalší miliónik, lebo to bola síce dobročinná akcia, gáže sa nevyplácali, ale nebol žiadny príjem. Takže mínus, blamáž, nihil! Zatiaľ som nepočul, že by padali nejaké hlavy, niekoho by poslali predávať krumple namiesto organizácie imidžových podujatí. Alebo že by si bol niekto sypal popol na hlavu.

Hriechy si nepripúšťa ani vláda. Aspoň nie verejne. Aj teraz, keď Európska komisia navrhuje zavrieť kohútik z kohéznych fondov pre sústavné prekračovanie stanovenej trojpercentnej hranice štátneho deficitu, vzdoruje, odvráva, vyskakuje, vadí sa s Bruselom. V úzadí však šetrí ďalej, koná tak, aby nakoniec kohézia nebola narušená: navrhuje seknúť rozpočty hromadnej dopravy (BKV!!!) a liekovej kasy už tento rok. Nie slová, ale činy sú dôležité! Či? Niekde je však zádrheľ, minimálne ide o hriešnu dvojtvárnosť. Komu popol na hlavu?

Bolo by to celkovo štýlové, veď práve sme mali popolcovú stredu, keď sa vinníkom odpúšťa popolovým krížikom na čele, a môžeme sa všetci kajať a najmä postiť 40 dní. Mal by som ešte celú sériu návrhov, kto by sa mal kajať, postiť. Slovom: prejavovať zdržanlivosť, priznať si chybu, nebodaj uznať inú pravdu, než je tá naša.

Ale to som trocha odbočil. Chcel som ešte povedať, že Maďari to majú vždy iné! Na iný deň pripadá medzinárodný deň detí, učiteľov, otcov aj matiek a podobne, no a deň po začatí veľkého pôstu si ešte dávajú šancu na veľké obžerstvo. Po Popolcovej strede nasledoval totiž Maškrtný štvrtok s polovičnými cenami vo väčšine reštaurácií, akcia mimoriadne populárna už 6 rokov. Darmo si vždy vzdychnem, že obžerstvo je hriech, na druhej strane musím konštatovať, že bez dobrého jedla a pitia sa žiť dá. Ale načo? Riešiť sa to dá opäť popolom. Ja, keď som ešte fajčil, po takýchto hriechoch som si vysypával na hlavu celý popolník...