Aj tu, na trávniku pred parlamentom vidí, že tábor jeho odporcov, alebo, povedzme to na rovinu, tých, ktorí ho stále nenávidia, sa príliš nezmenšuje. Dokazuje to aj staršia pani, ktorá chodí okolo naštvaná na celú Gyurcsányovu perepúť.

Aj mne sa ujde jej jedovatosti, vraj čo od nej chcem, čo sa vypytujem, nech pracujem pre Maďarov... Citovať všetko od napaprikovanej dôchodkyne ani nemôžem. Ale narazím aj na jej opak, študenta štvrtého ročníka gymnázia Attilu, ktorý má dobrý prehľad o politickej situácii v Maďarsku a Gyurcsánya oslovuje iba ako budúceho premiéra.

- Na pána predsedu vlády krajina nestačila, ešte nebola pripravená na taký výbuch demokracie. A Maďari? Tí len plačú, že neustále ich niekto gniavi. Nedokážu využívať slobodu. No a vždy hľadajú vinníka.

Keď sa obraciam na Gyurcsánya s tým, či sa neobáva, že sa celá hladovková akcia otočí proti nemu, veď už na internete je terčom posmeškov a ironických poznámok, reaguje lakonicky.

- Pozrite sa, svet internetu a blogov má takýto štýl, to je normálne. Ale či je situácia naozaj taká vážna, že je potrebné takéto silné gesto? Áno! - odpovedá na vlastnú otázku Gyurcsány, ktorý nechce presvedčiť vládu, aby sa zmenila, ale chce odkázať voličom, že sú tu problémy. Ale aký je problém s predbežnou voličskou registráciou?

- V Maďarsku predsa jestvuje overená registrácia obyvateľstva, a keď ide o nových maďarských občanov, ktorí majú stále bydlisko za hranicami, nech sa zaregistrujú iba oni. Prečo by sa malo registrovať osem miliónov maďarských voličov, keď súčasný systém dokonale funguje. Preto, lebo chcú zúžiť právo slobodnej voľby, vládne strany chcú dosiahnuť, aby čelili iba rozdrobenej opozícii, hľadajú taký systém, v ktorom môžu zostať pri moci aj s nižším počtom voličov.

Nie len na internete, ale aj tu, na trávniku narazím na vtipnosti. Asi 45-ročný Tibor priniesol Gyurcsányovi a spol. banány, vraj je to zdravé, a keby náhodou odpadli, nech zjedia toto ovocie plné vitamínov. Všetkým, ktorí vkročili od roku 1990 do parlamentu ako poslanci, rád by dal banán tiež, a potom by ich za vlastizradu strčil za mreže. A nezvykne sa banán podávať práve do klietky? - vtipkujem aj ja, a on odpovedá:

- Klietky nie sú potrebné, vlastne ani už nejestvujú. Opice chodia medzi nami...

Gregor Martin Papucsek