Mala som zvláštny sen. Snívalo sa mi, že som sa prechádzala po ulici malej obce. Bola upravená, pred každým domov krásna záhradka, vzadu za domami rozľahlé lány so pšenicou a inými rastlinami.

Bola jeseň, už sa oberalo hrozno a po hlavnej ulici občas prešiel konský záprah naložený prázdnymi sudmi. Každý sa mi prihovoril po slovensky, porozprávali sme sa o všetkom. Oni ma poznali, ja som ich meno tiež vedela, ale nevedela som si zaradiť, kde presne sme. Ani podľa nárečia. Isté však bolo, že sme v Maďarsku, a to hlavne podľa žltých autobusov, ktoré pravidelne prichádzali. Nebola to teda až taká malá dedinka. Zaujímavé bolo, že sme neriešili slovenské otázky, ale skôr všeobecné záležitosti, ako napríklad rôzne spôsoby zavlažovania zeleniny, či možnosti chovu nových druhov úžitkových zvierat. Ale som dostala aj nové recepty z kysnutého cesta a bavila som sa aj o nových účesoch. Vošla som aj do obchodu kúpiť si neperlivú minerálnu vodu, ba skočila som aj do pekárne po čerstvý rožok. Ten som si dala po ceste na obecný úrad. Mala som v pláne investovať do kúpy domu v tejto obci. Ani sama neviem, prečo, lebo sa vám musím priznať, že som dosť pohodlný človek a život v meste mi absolútne vyhovuje. Nič to, nad touto skutočnosťou som sa vo sne nezastavila. Išla som teda na obecný úrad. Mala som si tam vypýtať formulár, zrejme spojený s kúpou domčeka.

Keď som vošla, informačné tabule ma doviedli až k cieľu a vôbec som sa nad tým nezastavila, že sú dvojjazyčné. Veru, boli v maďarčine aj v slovenčine. Podobne, ako formulár, ktorý som vyplnila, kým som sa rozprávala s úradníčkou. Blonďavá štyridsiatnička mi rozprávala o tom, že zháňa pre svoje deti tenisky, lebo rastú ako z vody a nestíha ich pre ne dokupovať. V tom som sa zobudila, lebo práve potrebujem kúpiť nové topánky aj pre svojich synov.

Viete, že vo väčšine našich menších osád by sme mohli používať slovenčinu v každodennom úradnom styku? Viete, že máme právo si žiadať dvojjazyčné formuláre od začiatku tohto roka vo všetkých osadách, kde počet Slovákov presahuje desať percent celkového obyvateľstva? A to ste vedeli, že by sme mohli žiadať, aby všetky naše úradné spisy boli dvojjazyčne?

Je to môj nesplnený sen, je to naše nevyužité právo, ktoré ešte nie je neskoro splniť.

Eva Fábiánová