O identite pilíšskych Slovákov v zrkadle dvoch obcí

Nasledujúce konštatovania sa zakladajú na výskume procesu asimilácie pospolitosti dvoch pilíšskych obcí (Mlynkov a Čívu) s osobitným zreteľom na jej jazykové, hospodárske a kultúrne aspekty. Pokúšajú sa odpovedať na otázku, akú úlohu v zachovaní identity zohráva materinský jazyk, škola a menšinová samospráva.

Demografické údaje z rokov 1980 a 1990 poukazujú na oslabovanie národnostnej identity pilíšskych Slovákov vôbec. Pohyby v „pozitívnom“ smere badať v „najslovenskejších“ obciach, a to v Mlynkoch a Číve. Pritom možno konštatovať, že miera identity slovenských obyvateľov v jednotlivých pilíšskych obciach nie je rovnaká. Pokiaľ ide o používanie jazyka, slovenčina zaujíma druhé miesto. Všade, a teda aj v obidvoch uvedených lokalitách, sa vzhľadom na dominanciu maďarčiny základné funkcie slovenského jazyka uplatňujú iba v obmedzenej miere. Zámena jazyka najrapídnejšie prebiehala v súkromnej sfére a v náboženskom živote. Veľká časť najmladšej generácie v lepšom prípade síce rozumie, ale už nehovorí po slovensky. Značná časť príslušníkov staršej generácie ešte používa miestne nárečie, avšak s obmedzenou slovnou zásobou. Všetky slovenské školy v Pilíši sú ustanovizňami, v ktorých sa vyučuje slovenský jazyk štyri hodiny týždenne. Zamestnania v škôlkach zahrnujú vo všetkých obciach slovenské prvky. V Číve od r. 1950 prebieha výučba slovenčiny ako cudzieho jazyka v každej triede, takže slovenčinu si osvojujú aj žiaci prichádzajúci z iných obcí. V Mlynkoch obnovili výučbu slovenčiny r. 1948. Experimentovalo sa aj s modelom dvojjazyčnej školy, niekoľko rokov sa v slovenčine vyučovali aj odborné predmety, napokon však ostalo pri štyroch hodinách týždenne. Je príznačné, že žiaci hovoria po slovensky iba na hodinách slovenčiny, zatiaľ čo v prestávkach nepoužívajú tento jazyk ani v styku s učiteľmi, ani medzi sebou. Jazykom komunikácie sa aj v rodinnom kruhu stala maďarčina a len nepatrný počet rodičov hovorí spisovným jazykom alebo miestnym nárečím.

Pilíšski katolíci používali v liturgii slovenčinu, neskôr - keď od 20. a 30. rokov minulého storočia nastal chronický nedostatok kňazov - časť liturgického kánonu sa úplne pomaďarčila, takže slovenské a maďarské liturgické texty tvoria dvojjazyčnú jednotu. V jednotlivých obciach sa táto jednota uskutočnila odlišným spôsobom. Napríklad v Číve ešte r. 2002 každú druhú nedeľu slúžili slovenskú omšu, kým zvyšné nedele v mesiaci boli vyhradené omši v maďarčine, ktorej sa zúčastňovali tí istí veriaci. Aj v prípade Mlynkov badať dvojjazyčnosť v radoch staršej generácie.

Novým prvkom v živote menšiny sú samosprávy. V Číve a v Mlynkoch vznikli slovenské samosprávy bezprostredne po prvých menšinových voľbách. Podpora spoločnosti sa prejavila v tom, že pomer voličov, ktorí hlasovali aj za menšinových kandidátov, bol v Číve takmer 84-percentný, kým v Mlynkoch dosiahol 88 %. V nasledujúcich dvoch voľbách sa tento pomer ešte zvýšil. V posledných voľbách sa v Číve zaregistrovalo na volebné listiny 399, v Mlynkoch 504 osôb, kým počet odovzdaných platných hlasov v Číve bol 254 a v Mlynkoch 298. Hlavným cieľom a úlohou samospráv je zachovávanie miestnych kultúrnych hodnôt, organizovanie národnostných dní, plesov a slovenských Vianoc, oživovanie tradícií a zvykov. Popri samosprávach v obidvoch obciach pôsobia kluby dôchodcov, slovenské kluby, pávie krúžky. R. 1999 trinásť obcí založilo Spolok pilíšskych Slovákov, ktorého prvoradým cieľom je pestovanie materinského jazyka a kultúry a zintenzívnenie vzájomných kontaktov v oblasti školstva, kultúry, tradícií, náboženského života a športu.

Orsolya Szabóová