Anna Ištvánová ● Život je už len takýto

Zo strany koalície Zväz - Pilíš - Novohrad v slovníku tých, ktorí píšu v znamení volieb, nachádzam nový epiteton, spojený so slovom Slovák.

Ide o slovné spojenia „verný Slovák“, „verní Slováci“. Akoby boli všetci zradcovia, ktorí vo veci nominácie zaujali otvorene vlastný postoj a prejavili záujem nominovať poslancov do zborov nie pod menom Zväzu, ktorý po dlhé roky nemal žiadny alebo patričný záujem o ne, ale pod menom svojich vlastných miestnych a regionálnych organizácií. Akoby títo rozmýšľajúci a agilní neboli verní. O tom, komu a čomu by predsa mali byť verní (samozrejme okrem seba, čo už samé o sebe je dosť zaťažujúca úloha), by sa mohla v tejto súvislosti napísať celá štúdia.

Takisto viackrát sa v článkoch uvádzajú pojmy jednota a spoločné konanie, akoby sa tieto boli vytratili zo súčasného spoločenského života Slovákov v Maďarsku jedine vinou Slovenskej volebnej koalície. Akoby neboli sedeli za jedným stolom predstavitelia všetkých nominujúcich organizácií na svojom prvom stretnutí v auguste minulého roka, odkiaľ odišli pod zástavou Zväzu Pilíšania a Novohradčania, aby potom predsa len nominovali pod svojim menom, udržiac však v názve koalície aj meno celoštátnej organizácie (zo slušnosti, alebo vernosti?). Vtedy sa prepásla jediná príležitosť zostaviť spoločnú listinu, takpovediac zostať jednotní. No a teraz už všetci vieme, že aj keď máme dobrých priateľov v tej druhej koalícii, aj keď sme všetci odsúdení na spoluprácu, do 4. marca Slováci v Maďarsku sú zoskupení do dvoch koalícií. Je to dobré alebo zlé? Ukáže čas, ale teraz je tomu tak. Som presvedčená, že táto skutočnosť, ako všetko na svete, má aj svoj prínos. Čo všetko, o tom by mohli naši novinári robiť objektívne rozbory a písať na túto tému do nášho jediného týždenníka, keby napr. pán šéfredaktor ako vedúci listiny nebol práve zaujatý za jednu z nominujúcich koalícií. Novinári by mohli písať aj o tom, čo zapríčinilo vznik dvoch koaličných zoskupení. Totiž určite tu nejde iba „o záujmy niektorých jednotlivcov a úzkych záujmových skupín“, ako sa o tom veľmi zjednodušene a úzkozrako vyjadruje Jozef Havelka. Myslieť si, že ide iba o tento problém, nás upozorňuje na potrebu pozrieť sa za jav. Vznik dvoch zoskupení je výsledkom viacročného procesu a množstva omylov, zlého konania, atď., s ktorými by sa malo naozaj zaoberať, aby sa predišlo zhoršovaniu stavu.

V týchto príspevkoch bez toho, že by niekoho otvorene oslovili, povedzme členov Slovenskej volebnej koalície, sa z akejsi vysokej nadnesenosti naráža na to, že nedodržiavajú pravidlá fair play, že zavádzajú, manipulujú, sľubujú, dokonca ohrozujú čistotu volieb. Vyznieva to, akoby vedúci koalície Zväz - Pilíš - Novohrad stáli na nejakom piedestáli mravnej čistoty, pričom aj oni majú na mysli miesta, ktoré môžu obsadiť v nastávajúcom zbore, podiel, ktorý by z tejto torty chceli získať pre tú druhú stranu, atď. Aj oni navštevujú a oslovujú voličov za seba (aj tých z druhej strany), osloveným sľúbili miesta na volebných zoznamoch, uvažujú o zriadení dvoch koaličných klubov (to asi v znamení jednoty?), zabúdajú na etickú zložku zákona o médiách, atď. T. j. robia všetko, čo v rámci zákonnosti sa môže robiť v záujme víťazstva. Snáď si nikto nemyslí vážne, že Slovenská volebná koalícia ide podplácať a organizovať reťazové hlasovania? Ale potom o akej čistote hlasovania hovoria predstavitelia zväzáckeho zoskupenia, dovolávajúci sa urýchleného dialógu?

Áno, dialóg je potrebný. Aj spolupracovať treba a snažiť sa o jednotné a zodpovedné konanie. Ale ani jedna strana si nemá pritom myslieť, že jediná koná korektne, zodpovedne, v záujme nejakej vysnívanej jednoty. Veď všetkým, ktorí sú nominovaní do najvyššieho zboru Celoštátnej slovenskej samosprávy, ide o niečo, každý chce niečo. Tým, ktorí stoja na čele, ide o viac a ostatným o menej niečo. Takýto je život.

S priateľstvom

Anna Ištvánová

vedúca Slovenskej volebnej koalície