Poľnohospodárske múzeum a skanzen v Nitre

Objekty skanzenu sú najviac obdivované počas veľtrhov Agrokomplex, kedy býva

v areáli veľa návštevníkov. V tom čase tu prebiehajú ukážky mlatby mláťačkami poháňanými lokomobilami a stabilnými motormi, ukážky parných oračiek.

Rozpadom monarchie a vznikom Československej republiky roku 1918 vytvorili sa podmienky aj na kultúrny rozvoj Slovenska. Slovensko bolo agrárnou krajinou s bohatými roľníckymi tradíciami. Grémium s vtedajším názvom Zemedelská rada pre Slovensko rozhodlo v roku 1922 založiť Slovenské poľnohospodárske múzeum ako stánok roľníckej kultúry. Hneď na to začala systematická zbierka exponátov pre prvé expozície. V rokoch 1924 až 1928 sa pre tieto účely postavila v Bratislave na Vajanského nábreží moderná budova, v ktorej dnes sídli Slovenské národné múzeum. Zbierkový fond poľnohospodárskeho múzea zásluhou škôl, inštitúcií, výskumných ústavov, podnikov a jednotlivcov narástol do jednotlivých expozícií tak, že v roku 1936 bolo múzeum pre širokú verejnosť slávnostne otvorené. Rozbehnutú úspešnú činnosť múzea narušili v roku 1938 politické a následne aj vojnové udalosti a hrozilo im presťahovanie. V roku 1940 integráciou s Lesníckym múzeom a Vlastivedným múzeom vzniklo v rámci mladého slovenského štátu Slovenské múzeum, ktoré sa stalo reprezentačnou kultúrnou inštitúciou Slovenska. V dôsledku takejto integrácie stratili poľnohospodárske expozície svoje dominantné postavenie. Počas leteckého bombardovania Bratislavy v roku 1944 bola zasiahnutá aj budova múzea a navyše tesne pred oslobodením mesta ustupujúce nemecké vojsko ju podpálilo. Výsledkom vojnových udalostí bola nielen zničená budova, ale za obeť náletu a požiaru padlo aj 1026 poľnohospodárskych a 1273 lesnícko-poľovníckych exponátov. V prvých povojnových rokoch 1948 - 1951 sa poľnohospodárske expozície len s ťažkosťou dopĺňali a inštalovali. A keď sa už zdalo, že tieto expozície budú mať opäť svoju náplň, prišiel rok 1954 a prekvapujúce rozhodnutie o demontáži exponátov z titulu zmeny náplne múzea na vlastivedné, čím poľnohospodárske múzejníctvo na Slovensku nielen právne, ale aj faktický prestalo existovať.

Začiatkom roku 1959 Krajské nitrianske múzeum vytvorilo osobitné poľnohospodárske oddelenia a umiestnilo ho v meste Nitra. V tých rokoch sa už Nitra postupne stávala centrom poľnohospodárskeho školstva, vedy a vzorových výstavných poľnohospodárskych prevádzok na majetku celoštátnej poľnohospodárskej výstavy. V tejto situácii oddelenie múzea nepostačovalo držať krok s vývojom a zámerom vytvoriť z Nitry slovenské agrocentrum, v rámci ktorého sa rátalo s múzeom ako jeho integrálnou súčasťou. Na odporučenie povereníctva poľnohospodárstva rozhodlo sa povereníctvo školstva dňa 1. 1. 1960 opäť k vytvoreniu Slovenského poľnohospodárskeho múzea so sídlom v Nitre. Po viacerých delimitáciach sa v roku 1978 stalo nakoniec súčasťou štátnej príspevkovej organizácie Agrokomplex - Výstavníctvo v Nitre. V počiatkoch sídlilo v pôvodne cirkevnom objekte nachádzajúcom sa v pamiatkovo chránenej časti mesta po hradom a po reštitúciach v roku 1993 tento objekt opustilo a presťahovalo sa do už existujúcich a súčasne prebudovaných objektov, ktoré sú teraz súčasťou východnej časti výstavného areálu Agrokomplex - Výstavníctvo. V týchto priestoroch sa už v roku 1984 začali budovať prvé objekty Slovenského poľnohospodárskeho skanzenu, ktorý je dnes už neodmysliteľnou súčasťou výstavných a múzejných priestorov. Samotné múzeum zhromažďuje doklady k vzniku poľnohospodárstva, pôde a jej obrábaniu a zúrodňovaniu, tvorbe chotárov a usadlostí, pestovaniu a zberu plodín, chovu zvierat, skladovaniu a spracovaniu produktov, vývoju náradia a strojov, ľudovému stravovaniu, odievaniu, zvykom a vôbec kultúrnemu a duchovnému životu roľníctva, osvety, vzdelaniu, školstvu, vede a výskumu.

Súbor dokladov o minulosti poľnohospodárstva predstavuje niekoľko desiatok tisíc jednotiek. V terajších novo upravených priestoroch na krytej ploche takmer deväť tisíc metrov štvorcových nové expozície približujú návštevníkom samostatné expozície pravekého poľnohospodárstva, prípravu pôdy, sejbu obilnín, mlatbu obilnín, hnacích motorov a agregátov, poľnohospodárskeho letectva, tradičného poľnohospodárstva, dopravy, pečenia chleba, roľníckeho umenia, ručné a strojové spracovanie potravín, ochrany roľníckej usadlosti a úrody proti požiarom.

Slovenské poľnohospodárske múzeum v Nitre prezentuje svoju činnosť a tým aj minulosť slovenského poľnohospodárstva aj v iných slovenských mestách a v zahraničí. Svojimi zbierkami sa už predstavilo vo Francúzsku, Maďarsku, Taliansku a Srbsku. Doma pripravilo výstavy zbierok z 13 slovenských múzeí a 10 zahraničných múzeí. Slovenské poľnohospodárske múzeum je zakladajúcim členom svetovej asociácie poľnohospodárskych múzeí AIMA.

Organickou súčasťou múzea je skanzen - poľnohospodárske múzeum v prírode umiestnené na ploche 17 hektárov a nadväzujúce bezprostredne na stále expozície v krytom priestore. Prvé objekty skanzenu boli postavené v roku 1984. Z celkovo projektovaných a vybraných 114 objektov je postavených už 35 pôvodných stavieb s funkčným zariadením. Výber tvoria náleziská archeologických osád, skladové objekty, železnica, výrobno-technologické stavby, ako sú mliečnica z roku 1939 z Čifár, pekáreň z roku 1931 z Veľkého Bielu, pálenica z roku 1904 z Moravského Lieskového, čistiareň osív z roku 1916 z Rimavskej Seči, voštinársky záboj zo začiatku 20. storočia z Teplého Vrchu, kolesový mlyn z Frankovej z 19. storočia a valcový mlyn z toho istého obdobia z Cakova, dva typy lisovne oleja z 19. storočia, jedna od Pirošovcov zo Žirian a druhá z Nižného Lánca, stupa na konope z roku 1887 z Rimavskej Seči a tiež valcha na spracovanie vlny na súkno.

Do pekného prírodného prostredia je osadený sektor včelínov. Včelárstvo patrí medzi najstaršie poľnohospodárske výrobné odvetvie a tomu zodpovedajú aj v skanzene predstavované včelíny a exponáty z viacerých oblastí Slovenska. Dva včelíny pochádzajú z Turej Lúky, kde mal včelár umiestnené včelstvo v drevených špalkoch. Včelín z Medvedzia má úle prístupné zozadu. Včelíny z Prašníka sú vybavené trojvčelstvovými batériami. Hontianske včelíny z Čeloviec a Sebechlieb sa podobajú predchádzajúcim, ale majú 3-7 včelstvové batérie s väčšími rozmermi rámikov a modernejším náradím. Včelárenie v košoch - úľoch zo slamených prstencov predstavuje včelín z Rejdovej. Veľmi cenné sú štýlové včelíny zo Slatinských Lazov a Gajar. Včelíny z Makova a Roštára reprezentujú súčasný spôsob včelárenia. Dominantnou stavbou v skanzene je kópia cirkevnej dedinskej školy z obce Divín pri Lučenci. Jedna jej trieda je zariadená pôvodným interiérom z rokov 1920-1930 a druhá z rokov 1950-1955. Byt učiteľa v škole slúži teraz na rôzne ukážky a príležitostné výstavy.

Hontianske vinohradníctvo charakterizuje vinohradnícky dom z prvej polovice 20. storočia z Hontianskych Nemiec, ktorý patril Miroslavovi Palkovičovi. Z čelnej strany je vchod do lisovne a pivnice a z bočnej sú dva vchody, prvý vedie do spálne a druhý do maštale. Obidve miestnosti slúžili v minulosti na sezónne ubytovanie hospodára a ustajnenie zvierat. Pri umelo vybudovaných jazierkach sú situované stavby na spracovanie a uskladnenie sena a chov zvierat: senníky, salaš a zimná maštaľ. Pochádzajú z podhorskej a horskej oblasti - Jasenice, Liptovskej Lužnej, Liptovskej Kokavy a Nižnej Boce. V senníkoch a na lúkach sa v čase zberu a sušenia trávy v minulosti aj bývalo. Zimné maštale boli stavby prispôsobené na ustajnenie dobytka a v povalovom priestore na uskladnenie sena. Salaš s príslušným vybavením (košiar, strežiarne) bol zrubovou stavbou, obyčajne natrvalo umiestnený v prostredí horských pasienkov. Medzi ďalšie funkčné atrakcie patrí už od roku 1985 úzkokoľajná poľná železnička, ktorá sa v minulosti na veľkopanstvách využívala najmä na dopravu cukrovej repy do cukrovarov a obilia do mlynov. Najstaršia a najfunkčnejšia v skanzene je železnička, ktorej časť pochádza zo Želiezoviec, pôvodne vybudovaná na veľkostatku roku 1895, kde dĺžka jej trate bola 64 km a spájala všetky majere vtedajšieho Esterházyho veľkostatku. Múzeum získalo do svojich zbierok podvaly, výhybky, koľajnice, otvorené nákladné vozne, nákladný vagón a osobný 16-sedadlový vozeň. Najskôr roku 1985 oživili železničku na 600 metrovom úseku a o rok neskôr bola predĺžená na uzavretý okruh v dĺžke 1600 metrov. Táto technická pamiatka nie je len atrakciou pre návštevníkov, ale slúži pre návštevníkov výstav a veľtrhov konaných v areáli Agrokomplex, na ich prepravu do vzdialenej zadnej časti areálu ako aj na prehliadku skanzenu umiestneného práve v tejto časti rozsiahleho areálu. Ročne sa touto „mašinkou“ prevezie viac ako 50 tisíc zvedavých návštevníkov výstav a múzea.

Objekty skanzenu sú funkčné a najviac obdivované počas veľtrhov Agrokomplex, kedy býva v areáli najviac návštevníkov. V tom čase v skanzene prebiehajú ukážky mlatby mláťačkami poháňanými lokomobilami a stabilnými motormi, ukážky parných oračiek. Vtedy tu možno vidieť v prevádzke mláťačku s elevátorom poháňanú parnou lokomobilou vyrobenou roku 1910 v Budapešti a ktorá pochádza z Preselian. Cenná je tým, že ako pôvodne stacionárnu ju spohybnila strojáreň firmy PERL v Seredi, kde ju z Budapešti na Slovensko pritiahol konský viaczáprah. Významná je účasť múzea na majstrovstvách v orbe, kde predstavuje návštevníkom tohto podujatia rôzne spôsoby orby poťahom. Ľudí a to najmä mladých v skanzene zaujímajú ukážky voľakedajšieho pečenie chleba v pekárni, lisovanie ľanového a konopného semena v lisovni, čistenie obilia a rovnako aj ukážky v ďalších funkčných objektoch.

Múzeum a skanzen vytvárajú komerčným výstavám historický protipól, ktorý vysvetľuje návštevníkom vývoj poľnohospodárstva na Slovensku a dotvára aj kontinuitu so súčasným poľnohospodárstvom. Sympatické je že vedenie múzea vyhľadáva, podchytáva a eviduje ľudí, ktorí starým technikám a remeslám rozumejú a ochotní sú pomôcť. Pri praktických ukážkach sú to práve oni, čo dávajú život zaniknutým činnostiam a priťahujú sem tisícky návštevníkov. Súčasný systém predstavovania zbierok, a to aj vďaka vysokým návštevám jednotlivých komerčných medzinárodných veľtrhov v areáli Agrokomplex, priláka do múzea ročne štvrť milióna návštevníkov.

Ján Jančovic

LuNo-Archív:

Úzkokoľajná železnička ● Na výstavisku Agrokomplex v Nitre

http://www.luno.hu/mambo/index2.php?option=content&task=view&id=4922&pop=1&page=0