Spisovateľ Samuel Tomášik ako ovocinár

pomáhal aj Slovákom na Dolnej zemi

Popri ovocinároch Jánovi Vilímovi, Karolovi Strakovi, Jánovi Pravdoľubovi Bellovi, Danielovi Strakovi, Danielovi Novákovi, pôsobiacich ako učitelia na Dolnej zemi, aj spisovateľ a kňaz Samuel Tomášik svojou praktickou ovocinárskou činnosťou, najmä zasielaním biologického materiálu priamo zo Slovenska, prispieval

v tom čase k rozvoju ovocinárstva dolnozemských Slovákov.

Gemerský rodák Samuel Tomášik - spisovateľ a kňaz (8. 2. 1813 Jelšavská Teplica - 10. 9. 1887 Chyžné) bol jedným z popredných predstaviteľov slovenského emancipačného hnutia v 19. storočí. Keď zastupujúci farári v Chyžnom (S. Chalupka, M. Kyseľ) začali plniť iné poslanie, chyžniansky ev. a. v. cirkevný zbor ho odvolal zo štúdia v Berlíne a zvolil si ho za svojho farára. Bol tiež členom Tatrína a Matice slovenskej a ďalších spolkov doma a v Čechách. Roku 1849 a 1857 bol členom slovenského vyslanectva k panovníkovi. Roku 1884 boli usporiadané na jeho počesť a za jeho osobnej účasti triumfálne slávnosti - 24. 11. v Martine a 25. - 28. 11. v Prahe pri príležitosti 50. výročia vzniku piesne „Hej, Slované.... (Hej, Slováci...). Veľkú pozornosť venoval slovenskému školstvu, privítal zrod Matice slovenskej a slovenských gymnázií. Osobitne sledoval vývoj slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej. V jeho rozvetvenom básnickom, prozaickom, dramatickom a publicistickom diele významné miesto zaujíma poézia. Viaceré z jeho textov boli zhudobnené a znárodneli, zvlášť „Hej, Slováci, ještě naše slovenská reč žije“ a zohrali významnú úlohu v slovanskom národno-emancipačnom pohybe. Jej poslovenčený variant „Hej, Slováci, ešte naša slovenská reč žije“ sprevádzal aktivity štúrovského hnutia. Hymnickosť piesne bola uznávaná v celom slovanskom svete. Znárodneli a zhudobneli aj jeho ďalšie piesne a básne, ktoré mali vlastenecko-bojovný charakter. Dôležitú stránku jeho literárneho života predstavovala historická próza. Bol aj plodný publicista, autor článkov, ktoré uverejňoval v Slovenských národných novinách, Lichardových Slovenských novinách, Obzore a množstve ďalších vtedy vychádzajúcich novín, časopisov a kalendárov. K svojej pracovitosti a obdivuhodnej tvorivosti mu dodávalo energiu ovocinárstvo a tiež aj včelárstvo. Samuel Tomášik patril ešte pred Antonom Penzelom, Ľudovítom Orfanidesom a ďalšími k vynikajúcim slovenským ovocinárom. S touto činnosťou sa delil s čitateľmi najmä na stránkach Lichardovho Obzoru, kde písal o svojich skúsenostiach s ovocinárstvom a štepárstvom. Na druhej strane čitatelia a užívatelia ním zasielaného sadbového materiálu chválili všetky ním dopestované druhy. V Obzore číslo 1 v roku 1856 píše o svojich tridsaťročných skúsenostiach zo štepárstva a pestovateľom hrušiek radí pestovať červenú jesennú dekanku a žltú zimnú, pestovateľom jabĺk zimnú parmenku, severnú renetku a zo sliviek chyžniansku domorodú. Redakcia ho žiada, aby naďalej pokračoval v informovaní o ním dosiahnutých výsledkoch v ovocinárstve. V tom istom roku o dva mesiace neskôr píše okrem iného o pestovaní hrozna. - Aj keď u nás, v Chyžnom, nemáme riadnych viníc, predsa na zábradliach, pri stenách budov, dvorov a záhrad radi pestujeme dobré a včasné druhy hrozna. Odporúčam modrú Isabellu, lebo je včasná a bohato rodí. Keď na jeseň roku 1863 dolnokubínsky pán farár Samuel Novák priviedol prvých oravských žiakov do revúckeho gymnázia, navštívil aj mňa. Ponúkol som ho týmto hroznom, nechcel veriť, že sa to urodilo v Chyžnom pod Kohútom. Aj v neprajnom roku 1864, keď hrozno na mnohých miestach pomrzlo, Isabella u nás úplne dozrela.

S cieľom pomôcť rozvoju ovocinárstva v slovenských krajoch a na Dolnej zemi Samuel Tomášik posielal sadbový materiál a vrúble z jednotlivých druhov ovocia Slovákom po celej krajine. V tlači okrem svojich rád odporúčal aj vtedajšiu literatúru a skúsenosti ďalších ovocinárov. Napríklad v Obzore číslo 24 v roku 1865 odporúča tabuľky najlepších hrušiek a jabĺk od bývalého učiteľa v Jelšave Ondreja Laca, pochádzajúceho z liptovského Trnovca. Tento ovocinár v Jelšave účinkoval plných tridsať rokov v chlapčenskej škole a udomácnil a rozšíril tam najlepšie druhy ovocia vrátane egrešov, ríbezlí a hrozna. Aj tu Tomášik spomína odrodu hrozna modrá Isabella, ktorú S. Novák zaopatril v Pešti a jednu sadenicu venoval aj S. Tomášikovi. V tomto čísle Obzoru reaguje aj na uverejnenú správu, v ktorej liptovský župan sa zaujíma o zveľadenie liptovského ovocinárstva a Tomášika prekvapuje, že na župnom zhromaždení sa ozvali hlasy, že na výsadbu ovocných stromov sú v Liptove nepriaznivé prírodné podmienky a že bude takýto zámer daromný. On reagoval svojím príkladom a skúsenosťami a rovnako dával za vzor veľkopodnikateľa v ovocinárstve a včelárstve Jána Kiša z Dežeríc, ktorý vysadil svoj sad práve v drsných podmienkach vyklčovaného lesa. Potom uvádza, ako sám vyhovuje žiadostiam rodákov zo všetkých strán Slovenska, ktorí sa naňho obrátili o poslanie sadbového materiálu a vrúbľov. Doslova píše: - Veľa vzácnych druhov som rozposlal, a to nielen po Gemeri, ale i do Liptova, Trenčína, Hontu, Oravy, Spiša a dokonca Slovákom do Békešskej stolice. Redakciu nabáda, že by bolo dobré uverejniť spomínaný spis „Tabelly“ Ondreja Laca a tak usúdiť, ktorý druh ovocia sa hodí pre ten-ktorý kraj. Uvádza príklady, že medzi Liptovom a Békešom sú veľké podnebné rozdiely a to je nutné rešpektovať, že niektoré druhy, ktoré sa daria na Dolnej zemi, nemusia byť vhodné v Liptove. - Vezmime napríklad hrušky ako sú bergamotka z Bugi, pozdná zimná dekanka, mannova Kalmárka... tie môžu na strome v Békeši do neskorej jesene vydržať, ale vtedy už v Liptove záhrady sneh zakrýva. Tieto druhy sa nevydaria ani v Gemeri, preto by som ich darmo štepil. Naproti tomu Magdaléna zelená, ktorá u nás práve o Márii Magdaléne dozrieva, Robertova Muškatelka, včasná švajčiarska Bergamotka, pekná Gabriela, letná Maslovka, Salisbury... sú druhy hrušiek, ktoré v Liptove, Orave a Spiši a ostatných najchladnejších krajoch Slovenska s úspechom štepiť môžeš. Takto aj z jabĺk daktoré pozdné Renetky, Kráľ Jakub, Lahôdka (nem. Leckerbisen), sa ani u nás nevydaria, lebo keď sa oberú zo stromov, zvädnú a sú bez chuti. Tieto by sa darmo v chladnejších krajoch štepili, ale zaštepiť letný Katvill, Astrachanské jablko, malú Baňonku, sa vydarí aj v severných slovenských krajoch. V Obzore na strane 162 z roku 1866 Samuel Tomášik zase píše: - Vinič pod strechami je u nás hroznom obsypaný a ja som na začiatku roka rodákom rozposlal, ktorí ma o to požiadali, modrú Isabelu, potom rôzne ovocné druhy, menovite čerešňu obrovskú, ríbezle a záhradné lieskovce. V Obzore č. 28 v roku 1871 prišla z Dolnej zeme, z Poľného Berinčoka, z pera učiteľa Jána Slujku pochvala o ovocinárskej pomoci Samuela Tomášika. Pisateľ okrem iného o ovocinárstve v Poľnom Berinčoku (Békešská stolica) píše: - Podivuhodné je, že na tých hruškových štepoch, ktoré som pred 6 rokmi zaštepil, tak hojne ovocia bolo, že mladé ratolesti sa pod ťarchou dolámali a menovite Napoleonka, ktorú som od velebného pána Samuela Tomášika roku 1865 k zaštepeniu dostal, zaslúži si pre jej vydarenie byť spomenutá. Veľkú radosť prežívam, keď na tieto krásne štepy hľadím a mojim susedom s chválou ukazujem - toto sú gemerské Chyžnianky.

Ján Jančovic