Vzácne publikácie VÚSM ● Slovenský jazyk v Maďarsku

Do vzácnej edičnej zbierky Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku v Békešskej Čabe pribudli ďalšie dva zväzky s názvom Slovenský jazyk v Maďarsku.

Vydania tohto ústavu sú vzácne a hodnotné predovšetkým preto, že významným spôsobom prispievajú k poznaniu života a kultúry Slovákov v Maďarsku, pravdaže, najmä ich jazyka. V tomto konkrétnom prípade ide o mimoriadnu publikáciu aj v tom zmysle, že tieto dva zväzky možno chápať aj ako kompendium. Známi domáci a zahraniční odborníci, ktorí sa už dlhšie venujú tejto oblasti a majú za sebou množstvo štúdií i knižných prác, pripravili sústavnú príručku o situácii slovenského jazyka v Maďarsku.

Publikácia má zložku teoretickú, o ktorú sa postaral predovšetkým Alexander Ján Tóth. Ten v štúdii Teoretické a metodické východiská výskumu slovenského jazyka v Maďarsku (s. 17 - 30) v dobrom prehľade uvádza teoretické a metodologické východiská doterajšieho i práve prebiehajúceho výskumu slovenského jazyka v Maďarsku. Výborným komplementom k tejto štúdii je Súhrnná bibliografia o slovenskom jazyku v Maďarsku (s. 31 - 44) z pera toho istého autora a Zuzany Kunovacovej-Gulyásovej.

Súčasnú jazykovú situáciu slovenského jazyka v Maďarsku opisujú najmä práce Márie Žilákovej, Alžbety Uhrinovej, Alexandra Jána Tótha a Márie Homišinovej. Sú to vzorové štúdie so sociolingvistickým zacielením, ktoré prostredníctvom nových empirických výskumov v teréne, ale aj pozoruhodnou reflexiou z oblasti sociolingvistiky menšín prehlbujú poznanie slovenského jazyka a jeho fungovania v Maďarsku. Je dávno overenou pravdou, že ak sa chceme starať o jazyk, o jeho rozvoj, či dokonca ho ochrániť pred nepriaznivými okolnosťami, sotva sa nám to podarí, ak nebudeme vedieť dosť o jeho živom fungovaní. Mária Žiláková v stati Odumieranie nárečí na slovenských jazykových ostrovoch v Maďarsku (s. 49 - 91) veľmi dobre ukazuje, že odumieranie nárečí na slovenských jazykových ostrovoch v Maďarsku majú na svedomí „napätia“ medzi nárečiami a spisovným jazykom, ale aj medzi slovenčinou a jazykom majoritného národa, pričom svoju osudovú rolu tu hrá, pravdaže, aj vymieranie tradičných nositeľov slovenčiny. Reprezentatívna je aj štúdia Alžbety Uhrinovej Slovenský jazyk v Maďarsku očami používateľov (s. 92 - 222), založená na veľmi rozsiahlom dotazníkovom, ale aj naračnom výskume. Potvrdzuje sa tu istá ambivalentnosť slovenčiny v Maďarsku v tom zmysle, že v istých komunikačných sférach slovenčina ustupuje (súkromná sféra, cirkev), ale v iných jej zástoj rastie (spoločenská sféra). Napokon to potvrdzuje aj Alexander Tóth svojim článkami Používanie slovenského jazyka v školách (s. 224 - 262) a Slovenčina v cirkvi (s. 317 - 335), v ktorých sa venuje používaniu slovenského jazyka v školách i v cirkvi v Maďarsku. Pozoruhodné sú najmä výsledky jeho výskumu zameraného na vplyv náboženskej literatúry na používanie slovenského jazyka v Maďarsku. Mária Homišinová zo Spoločenskovedného ústavu v Košiciach vo veľmi precíznom výskume predstavuje v článku Prejavy a súvislosti jazykovej komunikácie poslancov slovenských samospráv (s. 264 - 315) jazykovú komunikáciu poslancov slovenských menšinových samospráv. Dobre približuje konceptuálny rámec problematiky a publikuje základné empirické výsledky projektu, ktorý je v súčasnosti v plnom prúde.

V ďalšej časti - v 2. zväzku - nadpísanej titulom Zo slovenskej písomnosti sa odtláča štúdia Márie Žilákovej venovaná jazykovej analýze národopisného výskumu Slovákov v Maďarsku za roky 1975 - 2000 (s. 11 - 40) , ktorá je spolu s článkami Jána Chlebnického o časopise Slovenčinár (s. 42 - 80) a Anny Kováčovej, podrobne analyzujúcej časopis Budapeštiansky Slovák (s. 81 - 115), dobrou historicko-materiálovou bázou pri poznávaní jazykovej, či etnojazykovej situácie v Maďarsku.

Ďalším vybraným lokalitám v Maďarsku, kde takisto žijú nositelia slovenského jazyka, je venovaná štúdia Miroslava Dudka o slovenskom jazyku v Bánhedeši (s. 117 - 132), v ktorej si autor okrem iného podnetne všíma aj generačnú diferencovanosť v používaní slovenského jazyka a dokonca prepínanie kódov. Orsolya Szabóová sa zamerala na dvojjazyčnosť a dvojitú identitu u budapeštianskych Slovákov (s. 150 - 195), ale píše aj o Mlynkách, o známej „najslovenskejšej“ obci v Maďarsku (s. 196 - 228). Tejto obci je venovaný aj spoločný článok Anny Kováčovej a Alžbety Uhrinovej (s. 229 - 278). Nie je nič neočakávané, že práve táto osada cyklicky vyvoláva zvýšený odborný (v poslednom čase aj politický) záujem. Alžbeta Uhrinová píše ešte o Slovákoch a slovenskom jazyku v Pitvaroši v štúdii, v ktorej svoje pozorovania dokladá predovšetkým štatisticky Kompendium sa končí historickým prehľadom Józsefa Kuglera a Jána Gombosa s názvom State z tristoročnej histórie Slovákov v Maďarsku (s. 315 - 365), v ktorej sa hlavný dôraz kladie na udalosti 20. storočia, spojené s dejinami Slovákov v Maďarsku.

O publikácii Slovenský jazyk v Maďarsku sa dá zhrnujúco povedať, že autori s úspechom využívajú množstvo sociolingvistických metód a prístupov, opierajúc sa v zásade o jednotnú sociolingvistickú koncepciu, využívajúc pritom aj podnety a inšpirácie zo sociolingvistického výskumu na Slovensku. Uvedené dva zväzky prinášajú množstvo zaujímavých empirických výsledkov zo života slovenského jazyka v Maďarsku, pričom každá štúdia vychádza v slovenskom i maďarskom jazyku. Sú dôležitým prameňom pre poznanie Slovákov v Maďarsku, ale aj života menšinovej komunity vo väčšinovom prostredí vôbec. Autori triezvo oceňujú situáciu slovenského jazyka ako nie veľmi povzbudivú, no zároveň nás presviedčajú (explicitne i medzi riadkami), že ani v prípade slovenčiny v Maďarsku nejde o onen bájny „suchý kvet“, ale že sa oplatí skúmať a poznávať aj túto varietu slovenčiny a starať sa o jej kultiváciu.

(Slovenský jazyk v Maďarsku. Bibliografia a štúdie I., II. A szlovák nyelv Magyarországon. Bibliográfia és tanulmányok I., II. Zost. Alžbeta Uhrinová, Mária Žiláková. Békešská Čaba, Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku 2008. 354 + 386 s.).

Slavomír Ondrejovič

(riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra

Slovenskej akadémie vied)