Bratislava ● Výstava Alojza Stróbla v Pálffyho paláci

Hlavným zámerom je pripomenúť Alojza Stróbla ako osobnosť dejín slovenského výtvarného umenia, predstaviť ho ako umelca európskeho významu a vyprovokovať záujem o dielo tohto významného sochára aj u širšieho publika.

V Pálffyho paláci v Bratislave sprístupnili 13. septembra výstavu sôch Alojza Stróbla. Umelec patrí k najvýraznejším postavám stredoeurópskeho sochárstva svojej doby. Podstatnú časť svojho života prežil v Budapešti, kde okrem komornej tvorby vytvoril aj množstvo verejných objednávok a označujú ho ako vedúcu osobnosť uhorského sochárstva prelomu 19. a 20. storočia. Výstava sa koná pri príležitosti 150. výročia narodenia umelca.

K tomuto jubileu bol vydaný aj súborný katalóg. Alojz Stróbl sa narodil na Liptove v Kráľovej Lehote. Hoci v Budapešti Stróbl dosiahol významné postavenie, ocenenie i slávu, rodisko ostalo pre neho vždy miestom načerpania nových síl a inšpirácie. Do svojho rodiska sa pravidelne vracal vždy v lete. V roku 1891 svoj rodný dom kúpil a prestaval ho na svoje vidiecke sídlo. Tu mal aj svoj ateliér, kde vznikla veľká časť jeho diel. O Stróblovom vzťahu k tejto krásnej, hornatej a inšpiratívnej časti Slovenska, ako aj o častej prítomnosti sochára na Hornom Liptove svedčí tiež množstvo zachovaných dobových fotografií. Z jeho maliarskych a sochárskych prác je zaznamenaných vyše šesťsto. Väčšina jeho umeleckých diel vytvoril mimo Slovenska, alebo bola odtiaľto odvezená, či zničená. Výstava potrvá do 21. októbra.

Alojz Stróbl (1856 - 1926)

Na Slovensku tomuto významnému sochárovi až doteraz nebola venovaná koncentrovaná pozornosť. A to aj napriek tomu, že životné osudy i umelcova tvorba sa najmä s ohľadom na historický dobový kontext viažu k obidvom krajinám - Maďarsku rovnako ako Slovensku, ktoré boli v tom čase súčasťou Rakúsko-uhorskej monarchie. A. Stróbl sa narodil na Liptove (Kráľová Lehota), v tejto časti Slovenska prežil detstvo a mladosť. Vzhľadom na možnosti ďalšieho uplatnenia a rozvíjania svojho talentu odišiel však po skončení štúdií vo Viedni do Budapešti, kde bolo v tom čase viac sochárskych príležitostí, keďže Budapešť bola v 19. storočí prudko sa rozvíjajúcim mestom. Je namieste vnímať Stróbla (podobne ako napr. Ladislava Mednyánszkeho) v kontexte Strednej Európy a postupne spracovávať jeho dielo a odkaz i v súvislosťou so sochárstvom na Slovensku. Štróblových maliarskych a sochárskych prác je zaznamenaných vyše šesťsto. Diela sa nachádzajú najmä v Maďarsku - v Budapešti (kde je aj mnoho Štróblových exteriérových monumentov), Miškovci, Segedíne, Debrecíne, Ostrihome, Jágri (Eger) a Šoproni. Na Slovensku sú v majetku niekoľkých galérií - Galéria P. M. Bohúňa Liptovský Mikuláš, Galéria mesta Bratislava a Slovenská národná Galéria Bratislava, v menšom počte múzeí - Slovenské technické múzeum, Východoslovenské múzeum Košice, Slovenské národné múzeum, Kaštieľ Betliar, ale aj v exteriéri - Kráľova Lehota, Liptovský Hrádok, Kaštieľ Topoľčianky, Rimavská Sobota, Poprad, Hybe. Nachádzajú sa tiež v bavorskom Coburgu, anglickom Stansteade i v súkromných zbierkach v Belgicku, Kanade a v USA.

Pri príležitosti výstavu sôch A. Stróbla v bratislavskom Pálffyho paláci bol vydaný súborný katalóg, ktorý je prvým väčším otvorením témy a predpokladom ďalšieho výskumu. Hlavným zámerom je pripomenúť A. Stróbla ako osobnosť dejín slovenského výtvarného umenia, predstaviť ho ako umelca európskeho významu a vyprovokovať záujem o dielo tohto významného sochára nielen u odbornej verejnosti, ale aj u širšieho publika. Preto katalóg k výstave vo svojej textovej časti obsahuje okrem odbornej umelecko-historickej štúdie Kataríny Beňovej aj popularizačnou formou spracovaný text o Stróblových životných osudoch od Františka Bizuba, ktorý, v snahe pripomenúť sochárove korene a vzťah k rodisku, vychádzal a čerpal množstva dobových prameňov. Veríme, že výstava spolu s katalógom vyplní jednu časť mozaiky v dejinách slovenského výtvarného umenia. Poskytne priestor pre úvahy a prezentácie ďalších umelcov s podobným osudom, ktorých dobové okolnosti a najmä ekonomické podmienky, donútili opustiť Slovensko.

Katarína Beňová, kurátorka výstavy

LuNo-Archív:

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=3106

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=3277