Ulica kovačických maliarov v Bratislave

Viac ako tri desaťročia sa venuje publicista a zberateľ PhDr. Ivan Melicherčík kovačickej insite. Je autorom viacerých kníh, katalógov, článkov o kovačických naivistoch. Zo zbierky jeho obrazov otvorili v Pálffyho paláci na Zámockej ulici v Bratislave 6.septembra výstavu pod názvom Maliari z Čaplovičovej.

Výstava predstavuje obrazy maliarov, ktorí žili a tvorili nielen v jednom meste, ale dokonca na jednej ulici, ulici pomenovanej po miestnom farárovi Jánovi Čaplovičovi, ktorý pôsobil v Kovačici v čase, kedy sa táto slovenská obec vo Vojvodine zapísala do histórie vzburou proti nariadeniu biskupa, aby sa v slovenskom evanjelickom chráme konali bohoslužby v maďarskom jazyku. Cirkevný zbor v Kovačici bol slovenský. 19.mája 1907, Pred sto rokmi, sa jeho členovia postavili za svoju vieru, reč a chrám, ktorý postavili ich predkovia, aby v ňom bolo kázané slovo božie v reči, ktorú si uchovávali ako jeden z pokladov, prinesených z vlasti. Po skončení slovenských bohoslužieb znemožnili spevom slovenských nábožných piesní začať v kostole nariadené maďarské bohoslužby. Zasiahli žandári, začalo sa súdne pojednávanie proti 97 obyvateľom, proces sa vliekol, rozsudok bol okrem pokuty i pobyt v žalári... farár Ján Čaplovič bol suspendovaný a na kovačickú faru sa vrátil až po troch rokoch... V máji tohto roku bol odhalený pri kostole pamätník s menami všetkých odsúdených v kovačickom procese. Nie náhodou ulica, ktorá vedie popri kostole, dostala meno Čaplovičova. A možno nie náhodou, ne tejto ulici sa stretávali sedliaci - maliari zo susedných domov a skladali svojimi dielami svet insitnej reality aj svet intenzívnych pocitov dôkladne a precízne nanášaných n a plátno olejovými farbami.

Na jednom mieste sa zrodil vzdor, neoblomnosť a zároveň i umenie, ktoré akoby kompenzovalo vonkajší prejav revolty, hoci samé sa stalo revoltou. Čisté a úprimné obrázky zo života obyčajných ľudí, ich život každodenný, videný očami nezastretými trendmi v umení a maliarskymi školami či výtvarnými teóriami, technikami. Život komunity, stretnutia, práca, ale aj človek, jeho ja v samote zautomatizovaných činností, jeho veľkosť či malosť, jeho túžby, očakávania, putovanie či prebúdzanie... Detail, symbol, ktorý odhaľuje dušu. Podvedomá revolta voči tradičnému chápaniu realistického zobrazovania reality - perspektíva, proporcionalita... a revolta farieb a tvarov, vyvierajúca z intenzívnych pocitov, ktoré sú intuitívne dešifrovateľné príjemcom. Sny a predstavy o iných či sebe, odhaľujúce najskrytejšie pocity, sú vyjadrené jednoducho a prosto, bez rúšky zastierajúcej to naozajstné, naturálne a prirodzené. Sneh má tvar bodočiek, pravidelných a nežne pokrývajúcich kraj, ktorý je zimnou rozprávkou farieb a s ním prichádzajúceho pokoja.

Prvý olejom namaľovaný obraz Martina Palúška má už sedemdesiat. Družina inštinktívnych maliarov, ktorí dni tvrdej sedliackej práce okrášľovali farbami má svoju minulosť, prítomnosť a snáď aj budúcnosť. Výstavou, ktorú otvoril a predstavil vlastník zbierky Ivan Melicherčík, sa rozhodli spolu s niekdajším dlhoročným riaditeľom kovačického domu kultúry Jánom Čechom, sa rozhodli pripomenúť sedemdesiate výročie vzniku „Kovačickej školy naivného umenia“ a storočnicu tzv. Kovačického procesu. Na otvorení výstavy sa zúčastnila okrem iných hostí aj maliarka Anna Kňazovicová, dcéra jedného z maliarov, ktorí sa, ako rozprávala, schádzali na Čaplovičovej ulici po večeroch a tvorili svoju osobitú kultúru. Voľakedajší svet bol iný. Ľudia sa viac stretávali a boli viac spätí s prírodou. V jej obrazoch, ktoré rukopisom pripomínajú otca, sa často objavujú motívy koní. A práve pri stretnutí v Bratislave sa stretla s ľuďmi, medzi ktorými sa zrodila myšlienka skontaktovať sa a požiadať o pomoc a skúsenosti ľudí, ktorí sa venujú chovu koní v Národnom žrebčíne v Topoľčiankach na Slovensku. Idea, ktorú už rok nosia v srdci a snažia sa o jej realizáciu Anna Kňazovicová i jej dcéra Nataša Mijailovič, ktorá tiež maľuje a zúčastnila sa bratislavskej vernisáže, vytvoriť národný žrebčín v Srbsku v Ľubičeve, by sa možno aj vytvorením kultúrneho mostu kontaktov medzi žrebčínom v Srbsku v Ľubičeve a v materskej krajine v Topoľčiankach mohla stať realitou.

Umenie ľudí spája a každé stretnutie sa môže stať žriedlom nových nápadov, poznania či optimizmu, ako bolo vidieť na vernisáži aj na tvári panej, ktorá sa potešila a pobavila na obrázkoch zo života, ktorý zostal zvečnený olejom.

Návštevník Pálffyho paláca na Zámockej ulici má možnosť do 30. septembra 2007 spoznať alebo si oživiť pocity z vybraných diel zakladateľov osobitej maliarskej školy v Kovačici - Michala Bíreša, Jána Garaja, Zuzany Chalupovej, Martina Jonáša, Jána Kňazovica... Rukopis každého z nich je osobitý a bude zaujímavé vidieť obrazy tejto maliarskej školy a ďalších tu nemenovaných umelcov aj na ďalšej plánovanej výstave v Bratislave, kde medzi 150 obrazmi ožijú aj ďalšie postavy vynikajúcich umelcov, ktorí maľovali a dodnes maľujú v Kovačici technikou srdca.

Erika Fajnorová