Keď leto, tak tábory, a toho roku majú naše deti opäť na výber: tábor na Zemplínskej šírave pre I. stupeň, medzinárodný tábor takisto na Zemplínskej šírave pre deti II. stupňa, hvezdársky a tanečný tábor spolu s deťmi z Michaloviec v Novom Meste pod Šiatrom, či letný tábor detí slovenských škôl z Maďarska vo Vysokých Tatrách.

Ako prvý sa uskutočnil tábor menších žiakov, ktorý je už tradične organizovaný hneď po skončení školy a je vlastne tak trochu „zasvätením“ drobčekov do pestrého sveta táborov, ktoré im naša škola každoročne poskytuje. Keď má dieťa chuť a najmä jeho rodič odvahu poslať ho do tábora hneď po skončení prvej triedy, stane sa väčšinou jeho účastníkom až po 6. ročník. Toho roku sme mali veľa odvážnych prváčikov (až 6), čomu sme boli radi. Veľmi im to totiž pomôže v osamostatňovaní sa, získavaní nových vedomostí a precvičovaní slovenského jazyka.

Ako vždy, aj toho roku bol program pestrý a snažili sme sa ho zostaviť tak, aby sa neopakoval. Doteraz sme mali s počasím vždy šťastie, ale tohto roku bolo v našom regióne zvlášť neprajné, preto sme sa trochu obávali, či nám nenaruší naše plány. Začali sme 21. júna ráno a prvý program sa uskutočnil v Trebišovskom vlastivednom múzeu, kde sme si pozreli viacero expozícií. Cestou sme sa zastavili v Botanickej záhrade v Košiciach, kde nás už sprevádzal poriadny lejak. Poobede sme došli „na miesto činu“, teda do hotela Merkúr v Kaluži a nasledovalo vybaľovanie kufrov a oboznamovanie sa s okolím. Večer, vidiac zamračenú oblohu, sme si všetci priali len jedno - pekné počasie. Žiaľ, nevyšlo nám to. Našťastie, ako keby sme to boli cítili, sme si práve na tento deň naplánovali dramatizáciu rozprávky O spievajúcom vlkovi. Popoludní sme mali medzi dvoma dažďami športovú súťaž, no na večernú únavu to bolo málo a tak sme predpokladali neskorú večierku, čo sa nám aj splnilo. Aj napriek počasiu sme sa pridržiavali plánovaného programu. V stredu ráno sa na nás usmialo šťastie a tak sme sa vybrali do Michaloviec, do 1. základnej školy na Moussonovej ulici, s ktorou má naša škola družbu. Je to škola zameraná na tanec, tancujú všetci jej žiaci. Naše deti sa s pomocou pani učiteľky Janky Gombitovej naučili dva tance, ktoré v októbri využijeme pri oslavách 60. výročia založenia našej školy. Nacvičovali v ozajstnej zrkadlovej sieni, čo bolo pre ne veľkým zážitkom. Pozreli sme si aj náučný chodník, ktorý si michalovské deti vybudovali svojpomocne na školskom dvore a sami sa oň aj starajú. Jednou zo zastávok náučného chodníka bolo jazierko s rybkami, pri ktorom sme relaxovali. Poobedie sme strávili v meste prechádzkou a maškrtením, večer sme športovali. Vo štvrtok sme sa vybrali na obľúbenú túru na Vinianske jazero (deti ho nazvali žabím jazerom, lebo sa tu každoročne vyskytuje obrovské množstvo drobných žabiek), cestou sme sa oboznamovali s lesnou faunou a flórou. Zároveň sme sa rozprávali o ekológii a pravidlách správania sa v prírode (lebo, žiaľ, každoročne sa nájdu jedinci, ktorí len čo sa dostanú do lesa, začnú revať a trhať všetko okolo seba). Počasie bolo ešte stále bez dažďa. Piatok sme strávili opäť v Michalovciach, kde sme tentoraz navštívili Prírodovedné múzeum a deti si pozreli zvieratká, ktoré sa vyskytujú v oblasti Zemplína. Večer nasledoval šport a prednes slovenskej poézie, prózy, alebo piesne. Sobotu sme strávili okolo šíravy, deti sa povozili na kolotočoch a večer nám predviedli svoje spracovanie rozprávky O spievajúcom vlkovi. Podarilo sa im to skutočne veľmi kreatívne a dobre sme sa bavili.

V nedeľu sa počasie na Zemplínskej šírave opäť zhoršilo, no tento deň bol dňom nášho odchodu a tak nás to až tak veľmi nemrzelo, hoci v Košiciach sme mali naplánovanú prehliadku historickej časti mesta. Cestou sme sa zastavili v michalovskom Tescu, nakúpili darčeky a s prázdnymi peňaženkami, no o to s plnšími taškami sme cestovali do Košíc. A ako keby niekto prútikom švihol, v Košiciach svietilo slniečko. Tentoraz sme si prezreli najväčšiu mestskú pamiatkovú rezerváciu na Slovensku, ktorá bola vyhlásená v roku 1983 a je odrazom bohatej histórie mesta. V jej centre sa nachádza mnoho klenotov gotickej, barokovej a klasicistickej architektúry. Najvýznamnejšou dominantou je najväčšia gotická katedrála na Slovensku Dóm svätej Alžbety. Nachádza sa tu aj gotická Kaplnka svätého Michala, Urbanova veža, Mestská radnica, Štátne divadlo, množstvo kostolov a Hlavná ulica je lemovaná palácovými a meštianskymi domami. Po zaujímavej prechádzke a osviežení známou košickou zmrzlinou sme sa pobrali na poslednú zastávku nášho tábora, a to do ZOO v Kavečanoch. No a kto by sa dovtedy nebol unavil, tomu sa to tu určite podarilo, lebo to nie je tradičná ZOO, pretože tu zvieratá žijú v priestoroch, ktoré sa svojou veľkosťou a charakterom približujú prírodným podmienkam a tak nám prechádzka trvala asi štyri hodiny. Domov sme sa dostali v poriadku okolo 18. hodiny.

Záverom možno skonštatovať, že aj napriek nepriazni počasia sa nám ciele, ktoré sme si vytýčili, podarilo do bodky splniť a všetci sme sa vrátili domov poriadne unavení, no plní nových zážitkov. Za pomoc pri realizácii tábora patrí vďaka Verejnej nadácii pre národné a etnické menšiny v Maďarsku a novomestskej slovenskej samospráve, veď bez ich pomoci by sa deti z nášho regiónu, postihnutého vysokou nezamestnanosťou a toho roku aj viacerými záplavami, asi sotva dostali na toľké zaujímavé miesta, aké mohli spoznať práve prostredníctvom tohto tábora.

Viera Mohayová