Čabianski žiaci na fantastickej lyžovačke

Žiaci Slovenskej školy v Békešskej Čabe už tradične chodievajú na lyžovačku do našej materskej krajiny.

Keďže nás nebýva veľa, cestujeme vlakom a lyže si nesie každý sám. Tentoraz nám však lyže odniesli rodičia a tak sa nám cestovalo pohodlne. Čím viac sme sa približovali k cieľu našej cesty, tým boli deti nervóznejšie. O snehu totiž nebolo ani chýru, ani slychu. Nebolo tomu inak ani v Kremnici, ktorá bola našou konečnou zastávkou. Ja som však vedel, že nás čaká fantastická lyžovačka. Vidiac smutné a uplakané tváre detí, začal som ich upokojovať, že na Skalke je takmer meter snehu a nech sa neboja, lebo máme pred sebou nádherný týždeň. Nikto mi však neveril. Neverili predovšetkým ti, ktorí išli na Skalku lyžovať prvý raz. Veď kto to kedy videl, aby 10 km od miesta, kde nie je žiadny sneh sa dalo lyžovať! O to väčšie prekvapenie ich čakalo, keď vystúpili z mikrobusu pred chatou, ktorá bola doslova zavalená snehom. Obrovská radosť a jasot sa čoskoro premenili na nevídanú guľovačku, deti robili do snehu „Ježiškov” a mnohí sa v ňom doslova vyváľali a robili kotrmelce.

Celý týždeň, ktorý sme na Skalke strávili, bol doslova fantastický. Slnko, modré nebo, upravené trate a dobrá nálada nás sprevádzali po celý čas. Každý sa naučil lyžovať, jazdiť na vleku, snowbordovať… Veru ťažko, preťažko sa nám odchádzalo a nebolo takého, kto by sa sem o rok nechcel vrátiť. Raz darmo… Skalka je Skalka, a kto tomu neverí, nech tam beží… my tam o rok pobežíme zas! A aby ste nám naozaj uverili, pridávame tieto fotografie.

Dr. Pavol Žibrita