Kultúrne dni vo Veľkých Trakanoch

Detský folklórny súbor Zemplínčatá Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej národnostnej školy a internátu v Novom Meste pod Šiatrom počas svojej niekoľkoročnej existencie spestril mnoho kultúrnych podujatí doma i v zahraničí.

Vo svojom meradle to boli podujatia menšieho i väčšieho rozmeru a čo sa týka úrovne programov, boli medzi nimi skromnejšie stretnutia, ale aj veľkolepé festivaly s medzinárodnou účasťou. Niečoho medzi dvoma opísanými typmi podujatí, Kultúrnych dní vo Veľkých Trakanoch na Slovensku, sa spolu s trinástimi súbormi ešte pred odchodom na letné prázdniny zúčastnili tie najaktívnejšie Zemplínčatá.

Pozvanie dostali deti osobne od starostu obce Józsefa Kopasza. Pán starosta je totiž obetavý zástanca zachovávania miestnych tradícií a zvykov. V jeho prípade ide o zveľaďovanie maďarských piesní a hovoreného slova v kruhu obyvateľov, žijúcich na slovenskom brehu Tisy, čo dokazuje aj dvojjazyčný slovensko-maďarský nápis obce na začiatku osídlenia.

Novomestská slovenská škola, postavená len niekoľko metrov od maďarského brehu Roňavy, má zase vytýčený cieľ pestovať a odovzdávať slovenské dedičstvo obyvateľov Zemplína.

Na prvý pohľad si poviete „kontroverzné”, no ak by ste sa boli spomínaných kultúrnych osláv osobne zúčastnili, zmenili by ste svoj názor. Všetko to začalo na jednom májovom zasadnutí, ktoré malo na programe podobné „rozdiely” zotrieť a naopak, zblížiť cezhraničné občianske združenia. Zasadnutie bolo organizované pod záštitou predsedníčky občiansko-mládežnícko-športovej komisie G. Harsányiovej z Mestského úradu v Novom Mesto pod Šiatrom ešte v máji tohto roku. Práve na ňom sa stretli riaditeľka novomestskej školy Júlia Kucziková, zastupujúca nadáciu slovenskej školy a jej športovú jednotu Bystrá jašterička, a pán starosta vo farbách CSEMADOK-u.

Po niekoľkých telefonátoch a odkazoch ohľadom programu sa teda do krojov oblečené Zemplínčatá vydali do Trakan na reprezentáciu zemplínskych karičiek, čapášov a najnovšie nacvičeného Huťanského čardášu. Tanečníkov sprevádzali i citaristi školy, ktorí sa potom pridali sprevádzať spevácky zbor Kvety Hút z Pálházy.

Po príchode na miesto osláv vystupujúcich čakalo milé privítanie v miestnej základnej škole, kde bola inštalovaná umelecká výstavka z tvorby jej žiakov. Obecenstvo vďaka obrovským korunám košatých stromov, rozdávajúcim príjemný chládok, sa mohlo naozaj vyžívať v pestro zostavenom programe. Javisko, kde vystupovali hosťujúce skupiny, zase zalievali lúče slnka, akoby chceli pozlátiť program. Asi sa mu to aj darilo, veď všetky súbory boli odmenené potleskom a maľovaným skleným pohárom, symbolizujúcim erb obce. Dostali ho medziiným tunajší škôlkári, divadelníci školy, ako aj miestny spevácky zbor Tisa. Javisko si po nich vyvlastnili spevácky zbor z Tiszaszentimre, folkloristi z Veľkej Idy, speváci z Jánku, ako aj citaristi z Veľkých Kapušian.

Na Zemplínčatá prišiel rad niekde v polovici programu. Zdá sa, že karičky deti dosť nevykrútili, lebo po vystúpení nasadli na kolotoč (neodbytná súčasť podobných osláv) a povytáčali sa aj po druhýkrát. No to už na scéne hrali naši mladí citaristi a spieval spevácky zbor z Pálházy. A veru všetko dobré, keď je koniec dobrý. Deťom sa príjemné júlové nedeľné popoludnie páčilo a vďaka patrí aj ich sprevádzajúcemu choreografovi Csabovi Horváthovi, ktorý s nimi program nacvičil.

(jk)