Z Békešskej Čaby do Hronca

„Do Hronca sme pricestovali v krásnom slnečnom počasí a pri príchode domov nás vítal dážď. Symbolicky vyjadril náš smútok, že sme sa museli vrátiť.“

My, žiaci siedmeho a ôsmeho ročníka Slovenskej základnej školy v Békešskej Čabe, dostali sme možnosť zúčastniť sa jazykového kurzu pod názvom Škola v prírode v Hronci na Slovensku. Tábor organizoval Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) nadácia Lipa vypísala konkurz, do ktorého sme sa prihlásili i my. Termín nášho pobytu bol od 14. do 22. októbra. Do Budapešti sme cestovali vlakom spolu s Komlóšanmi. Už vo vlaku sme sa s nimi zoznámili a plní vzrušenia sme rozoberali, čo na nás na Slovensku čaká.

V Budapešti sa k nám pridali žiaci z Mlynkov a do cieľa našej cesty sme pokračovali autobusom. Po príchode nás ubytovali v rekreačnom stredisku Poniklec, ktoré sa nachádza neďaleko Hronca v krásnom horskom prostredí. Väčšia časť z nás bola ubytovaná v hlavnej budove, ostatní v chatkách. Hneď po príchode nás prekvapili zasnežené končiare Nízkych Tatier.

Na druhý deň ráno sa začalo vyučovanie. Na hodinách sme boli rozdelení do dvoch skupín. Siedmaci a Komlóšania v jednej skupine a ôsmaci a Mlynčania v druhej. Každý deň sme mali štyri hodiny. Keďže večery boli dlhé, mali sme každý deň dajaký zaujímavý program, potom sme aj my sami trocha vystrájali a ráno sa nám veľmi vstávať nechcelo. Ale pani učiteľky nás prebudili. Preberali sme rôzne učivo, hlavnou témou bola jeseň, príroda a jej ochrana. Samozrejme, najdôležitejšie bolo, aby sme čo najviac hovorili po slovensky. Nacvičovali sme dialógy najmä z okruhu obchodov a nákupov.

Prvý večer, keď nás privítala predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková, sme boli zo začiatku veľmi tichí a utiahnutí, ale čoskoro nás to prešlo, lebo hneď prvý večer sa začal kurz salsy pod vedením Ferdinanda Egyeda. Prvé kroky boli ťažké ale potom sme sa osmelili.

Každý deň po obede sme robili výlety, hlavne túry alebo prehliadky mesta. Boli sme v Banskej Bystrici, kde sme okrem krásneho námestia a pešej zóny mohli obdivovať aj vystúpenie sólistov - výhercov súťaže v speve ľudových piesní. Jednu pieseň sme zaspievali i my spolu s vystupujúcimi. Prezreli sme si aj mesto Martin. Veľkým zážitkom pre nás bol prvý tohoročný sneh na ceste do Martina. Navštívili sme aj ľudový skanzen neďaleko mesta, v ktorom je 129 budov. Bohužiaľ, bolo veľmi zlé počasie a preto nie div, že najpopulárnejšou budovou z celého skanzenu bola stará budova krčmy, kde sme sa mohli trochu zohriať. Pracovali sme aj v tvorivej dielni, kde sme pri príjemnom ohníku mohli robiť vianočné dekorácie.

Najzaujímavejší výlet bol predsa len do Banskej Štiavnice, tam sme navštívili banské múzeum pod zemou. Obliekli sme si zelené nepremokavé plášte a s lampou v ruke sme vyzerali ako naozajstní trpaslíci. Bola to zaujímavá exkurzia, ale keď nám vedúci výpravy rozpovedal, ako tu kedysi pracovali i desaťročné deti, ohúrilo nás to. Výlet sa skončil pri jazere Počúvadlo, tu sme obdivovali krásu a rôznofarebnosť jesennej prírody.

Keď si naše pani učiteľky všimli, že máme priveľa energie, vybrali sa s nami peši do obchodu, ktorý bol asi hodinu cesty od našej ubytovne. Kvôli chipsom, čokoláde a minerálke sme boli ochotní deň čo deň šliapať do dediny. Dobré, nie?

Popoludní sme písavali domáce úlohy a mali sme tiež možnosť naučiť sa variť originálne slovenské bryndzové halušky. Ani po večeroch sme sa nenudili, nacvičovali sme tance, niektorí si radi zahrali stolný tenis. Samozrejme, že ani jeden večer nechýbali rozhovory, klebety, škriepky a naše pani učiteľky sa vtedy hnevali, že sme hluční a hnali nás do postele. Napriek tomu, že sa donekonečna snažili udržať prísny poriadok, našim chlapcom sa po štyroch pokusoch podarilo preliezť cez balkón do izby dievčat. Žiaľ, dievčatá ich prezradili, takže ich akcia nemala stopercentný úspech.

Na poslednej hodine v škole sme museli dokázať, čo všetko sme sa za týždeň naučili. Naše vedomosti preverovali pomocou kvízu, testov a dialógov. Veľmi nás potešilo, že sme sa umiestnili na popredných miestach.

Ďakujeme za možnosť, že sme sa mohli zúčastniť tohto tábora. Veľmi sa nám tu páčilo a radi by sme sa sem vrátili, hoci niektorí z nás už ako stredoškoláci.

Žiaci siedmeho a ôsmeho ročníka

Slovenskej základnej školy v Békešskej Čabe