Slovenčina a ekológia ● Profil Základnej školy vo Veňarci

Snáď najvýznamnejšou črtou veňareckej školy okrem jej národnostného charakteru je, že v uplynulom školskom roku sa zaradila do siete tzv. ekologických škôl. Podmienkou bola úspešná účasť v konkurze o tento titul.

- Vo Veňarci prebiehalo vyučovanie slovenčiny už v päťdesiatych rokoch, viedol ho učiteľ Gábor Zorkóczi, po ňom bol dlhé roky slovenčinárom Šámšončan Ján Krett. Keď odišiel do Budapešti, štafetu prebral Ján Szabolyik, ktorý pochádzal z Baňačky a jeho druhým odborom bol spev. Potom však až do začiatku osemdesiatych rokov zanikla v obci výučba slovenčiny, - informovala nás učiteľka nižšieho stupňa na dôchodku Anna Feriková, keď sme navštívili Základnú školu P. Veresovej vo Veňarci.

Výučba slovenčiny sa opäť rozbehla až v roku 1982, keď sem nastúpila čerstvá absolventka Univerzity Komenského v Bratislave Ružena Komjáthyová a neskôr získal kvalifikáciu slovenčinára aj miestny učiteľ Pavol Láska. Obidvaja sú dodnes aktívni, pán Láska vyučuje aj v zlúčenej 1. a 2. triede v Bíre, členskej inštitúcii veňareckej školy, dokonca v tejto neďalekej slovenskej obci má na starosti aj škôlkárov. Pritom obidvaja slovenčinári sú významné osobnosti slovenského diania v tejto novohradskej obci. Pani Komjáthiová je v tomto cykle predsedníčkou miestnej slovenskej samosprávy, kým pán Láska je aktívny v oblasti folklóru, pôsobí v miestnom súbore Rozmarín. Počas našej návštevy sme mali možnosť navštíviť hodiny slovenčiny oboch pedagógov. Spomedzi prvákov, s ktorými pán učiteľ preberal práve druhy zvierat, vynikol Szilárd Hámori, a to peknou výslovnosťou a množstvom memorovaných slovenských básničiek a riekaniek. Dvadsaťdeväť šiestakov, ktorí tvorili jednu z najpočetnejších tried vo Veňarci, začali hodinu spevom slovenských piesní, medzi ktorými, samozrejme, nechýbala ani miestna ľudová. Cez opis počasia dnes, včera a zajtra si žiaci pomocou svojej učiteľky mohli preopakovať časovanie slovies. Pri osvojovaní pomenovaní domácich a divých zvierat pravdepodobne šiestaci si ľahko zapamätali včielku, pretože toto slovo sa vo Veňarci vyskytuje ako priezvisko. Po prerozprávaní svojho režimu dňa sme na rozdiel od našich doterajších skúseností museli konštatovať, že v tejto triede sú zo slovenčiny chlapci nadanejší...

- Do tejto budovy sa inštitúcia nasťahovala roku 1980, dovtedy pôsobila vo viacerých budovách, - informovala nás riaditeľka školy Eva Schreinerová, ktorá stojí na čele inštitúcie od školského roku 2006/2007. - Máme k dispozícii odborné kabinety aj jazykové laboratórium. Školu navštevuje 182 žiakov, všetci chodia na hodiny slovenčiny, ktoré sú štyrikrát do týždňa. V siedmom a ôsmom ročníku pribudnú ďalšie 1-2 hodiny, ktoré sú prípravou na jazykovú skúšku. Už tretí rok sa naši žiaci hlásia na štátne skúšky zo slovenčiny, obyčajne ich skladá 6-8 ôsmakov. Skúšky na základnom stupni obyčajne zložia všetci. Deťom, ktoré sa intenzívne venujú miestnemu slovenskému folklóru v mládežníckom folklórnom súbore, ako aj ich rodičom zdôrazňujeme, že zo znalosti jazyka svojich predkov budú mať v dospelom veku aj praktický zisk. Je to hodnota navyše, ktorou sa líšia od svojich rovesníkov a môžu byť na ňu hrdí. Máme priateľské kontakty so základnou školou v našej družobnej obci na Slovensku, v Dolnej Strehovej, ktorú so žiakmi pravidelne navštevujeme a naše deti chodia aj do škôl v prírode na Slovensku...

Od pani riaditeľky, ktorá vyučuje vo Veňarci od roku 1991 a jej odborom je biológia, sme sa dozvedeli, že od štvrtého ročníka sa deti môžu učiť aj nemecký jazyk. Snáď najvýznamnejšou črtou veňareckej školy však okrem jej národnostného charakteru je, že v uplynulom školskom roku sa zaradila do siete tzv. ekologických škôl. Podmienkou bola úspešná účasť v konkurze o tento titul.

- Podstatou tohto systému je, aby sa deti z viacerých hľadísk zoznámili so svojím prostredím a prírodou. Hravou formou ich vychovávame k láske k prírode. Tento prístup má byť prítomný nielen na hodinách biológie, ale napríklad aj na matematike, resp. na hodine maďarskej literatúry. V praxi to vyzerá tak, že napr. na matematike počítajú s paradajkami alebo fazuľami. Usporiadali sme tzv. projektové dni, ktoré chceme organizovať aj v budúcnosti. Znamená to, že jeden deň (v budúcnosti jeden týždeň) bude patriť výlučne tejto tematike, v uplynulom školskom roku to bol Deň Zeme... Pritom tieto eko-školy sa nezaoberajú iba s prírodou, ale aj s človekom ako súčasťou prírody, akéhosi organického celku a s jeho kultúrou, kam patria aj napr. tradície. V rámci systému eko-škôl máme dobré kontakty s Národným parkom Bukových hôr, pri študovaní jeho propagačného materiálu mohli deti využiť aj znalosť slovenčiny... - zoznámila nás so zaujímavou iniciatívou Eva Schreinerová.

V škole prebieha integrované vyučovanie, to znamená, že pedagógovia využívajú nielen klasické, frontálne odovzdávanie vedomostí, ale snažia sa využívať čím viac nových metód a deti rôznych schopností vychovávať k samostatnej práci v rámci pracovných skupín a projektov. Pri zavádzaní tohto systému každý člen učiteľského zboru nesmierne veľa pracoval, čo ho ešte viac stmelilo, stal sa ešte súdržnejším pracovným kolektívom. Ako sme sa od pani riaditeľky dozvedeli, za nesmierne dôležité považujú osobitne sa venovať talentom, ktoré vynikajú hlavne v oblasti slovenského folklóru, biológie, zemepisu a maďarského jazyka. Okrem každoročných pekných výsledkov, ktoré dosahujú na Slovenských spievankách a veršovačkách, v minulom školskom roku vynikli napríklad bývalá ôsmačka Teodora Kovácsová, ktorá bola tretia na župnej súťaži z maďarského jazyka, a siedmak Michal Viski, víťaz župnej súťaže zo zemepisu, ktorý postúpil do celoštátneho kola...

(csl)