Kto vyhrá? ● Jesenná škola v prírode na strednom Slovensku

Do Detvianskej Huty sa dostanete cez Zvolen a Detvu. Je to dedinka uprostred kopcov, s kostolom, miestnym úradom, školou, obchodom, krčmou, domčekmi a krásnymi novými domami, postavenými na kopcoch a stráňach.

Súčasťou školy je materská škola a škola v prírode. V kronike školy v prírode sa dočítate, kedy boli v tomto kraji vaši starší spolužiaci a ako sa tam cítili. Keď vyjdete za školu, dostanete sa na veľké ihrisko, ohraničené poľami, kde práve hrajú futbalový zápas chlapci zo Sarvaša so súpermi z ukrajinského Užhorodu. Dievčatá majú iné záujmy. Ony sa vyberú na prechádzku do dediny alebo si píšu úlohy. Po slovensky, veď sú v materskej krajine, priamo pod „vysokou divou Poľanou“, ktorá bola kedysi vulkánom. V ich písomnom hodnotení sa môžeme dočítať, že „okolie je veľmi pekné, príroda je prekrásna, naokolo sú hory, najvyšší vrch je Poľana a je tu čistý vzduch. Je jesenné obdobie a je veľmi krásne, že medzi pestrofarebnými stromami sú zelené jedle...“ (Monika Kováčová, 6. a )

Renátu Kyseľovú zo 6. b prekvapilo, že „táto dedina je taká malá. Keď sme sem prišli, prvú sme uvideli kravu. Najviac sa mi páči krajina – je jeseň, to je veľmi pekné ročné obdobie. Vzduch nie je veľmi chladný, za školou je ihrisko a pôjdeme na výlety a pochody. Páči sa mi, že učitelia sú priateľskí, nie sú prísni. Izby sú pekné, lebo veci (zariadenie) – všetko je z dreva.“

Nikolett Sekerešová zo 6. a píše: „Škola, materská škola a škola v prírode sú spolu. Škola je pekná, na stene sú namaľované farebné obrázky. Máme päťposteľové izby. Do školy v prírode prišli ukrajinské a maďarské deti. Spolu máme hodiny a kamarátime sa. V pondelok, 6. októbra, bolo otvorenie školy v prírode. Dievčatá zo Sarvaša: Hajnalka Bartóková, Csilla Bartóková, Lilla Podmaniczká a Barbara Kuliková spievali a hrali na flaute.“

Moniku Kováčovú prekvapilo, že prišli aj deti z Ukrajiny. „Ukrajinský jazyk sa podobá na slovenský jazyk. Vyučovanie je dobré, máme štyri hodiny denne, to sa mi veľmi páči. Páči sa mi, že mi pomáhajú v slovenčine a obohacujú moju slovenčinu. Veľmi sa mi páči vyučovanie, škola, jedáleň, krajina a všetko ostatné.“

Pokojný večer, ticho, čistý vzduch... Deti sa chystajú na večeru. Každý má iné dojmy a pocity, ale tri dievčatá Monika, Nikoleta a Renáta majú rovnaký názor: „Chcem ešte raz prísť do Detvianskej Huty, lebo sa tu dobre cítime.“

Erika Fajnorová