Škola v prírode ● Békeščabianski žiaci z roviny do hôr

Keď sme sa dozvedeli, že aj naši žiaci môžu ísť do Školy v prírode do Ľubietovej, veľmi sme sa potešili. Boli sme zvedaví, koho vyberú naši učitelia zo 4. a 5. triedy.

Keď sme sa dozvedeli zoznam účastníkov, boli sme ešte šťastnejší a začali sme sa chystať na cestu. Vyhľadali sme Ľubietovú na mape a mnoho sme sa rozprávali o tom, ako to bude v tábore s učením, kde budeme bývať a aké programy budú na nás čakať. Konečne prišiel deň odchodu (19. apríl). Do Budapešti sme cestovali vlakom. Tam sme sa stretli s ostatnými žiakmi z Čívu, Sarvašu a Nového Mesta pod Šiatrom. Cesta nebola dlhá. O piatej popoludní sme boli tam. Keď sme vystúpili z autobusu, privítala nás prekrásna slovenská príroda a budova rekreačného centra Poľnohospodár, ktoré nám bolo 2 týždne školou i domovom. Po príchode sme sa ubytovali a už prvý večer sme vybehli na blízky kopec, ktorý sa stal naším každodenným cieľom. Všimli sme si, že pri tábore tečie aj jeden krásny potok. Aj sem sme často chodievali stavať hrádzu. Náš tábor fungoval podľa prísneho denného poriadku. Po raňajkách o pol deviatej sa začalo vyučovanie. Každý deň sme mali 4 hodiny. Mali sme veľa predmetov: históriu, vlastivedu, zemepis, slovenčinu, spev, telesnú výchovu a pohybovú techniku. Niektoré predmety boli pre nás trochu ťažké, ale nakoniec sme ich zvládli a tešíme sa, že sme sa mnoho naučili. Tieto vedomosti sme predviedli posledný deň v záverečnom programe. Predstavili sme  tance, básne a vyčítanky, ktoré sme sa naučili a mali sme aj kvíz  zo zemepisu a z histórie.

Poobede sme mali pestré programy. Boli sme v Banskej Bystrici, učili sme sa ľudové tance, zaoberali sme sa výrobou keramiky a v dedine sme si mohli pozrieť aj dielňu, kde naše výrobky vypálili a mohli sme ich zobrať domov ako darčeky. Treba vedieť, že ľubietovská keramika je veľmi známa. Chodili sme na túry po okolí a bol u nás na návšteve horár, ktorý nám rozprával o tajnom živote zvierat, ale najzaujímavejšie bolo pre nás asi sokoliarstvo.

To, že sme boli na čerstvom vzduchu a veľa sme sa pohybovali, cítili najviac kuchárky, lebo sme boli vždy hladní a boli by sme pojedli aj klince. Jedlá nám veľmi chutili. Asi najčastejšie sme používali vetu: Prosím si dupľu.

Každý deň sme si robili záznamy o našej činnosti. Zapisovali sme si hlavne najkrajšie zážitky. Niektorí z nás ich v záverečnom programe mohli aj prečítať pred hosťami. Veľmi nás potešilo, keď sme na konci tábora dostali publikáciu Návraty, zostavenú z našich prác.

Škoda, že dva týždne tak rýchlo prešli. Cítili sme sa tu veľmi dobre, získali sme mnoho kamarátov a dúfame, že sme tu neboli  poslednýkrát.

Žiaci 4. a 5. triedy

Slovenskej základnej školy

v Békešskej Čabe